Plastidy
https://www.biopedia.sk/?cat=bunka&file=plastidy
https://sk.wikipedia.org/wiki/Plastid
https://cs.wikipedia.org/wiki/Chromoplast#Chromoplast
Sú charakteristické pre bunky eukaryotických zelených rastlín. Sú ohraničené dvojitou membránou, pričom vnútorná tvorí v plastide viac alebo menej zložitú štruktúru.
U červenoočiek je membrána trojitá, u Chromophyta štvoritá. Plastidy tvoria veľmi heterogénnu skupinu bunkových organel. Podľa sfarbenia a vzťahu k fotosyntéze možno plastidy klasifikovať nasledovne:
bezfarebné (leukoplasty):
- amyloplasty
- elaioplasty
- proteinoplasty
farebné (chromoplasty):
fotosynteticky aktívne
- chloroplasty
- rodoplasty
- feoplasty
fotosynteticky neaktívne
- vlastné chromoplasty
LEUKOPLASTY
Bezfarebné plastidy. Nachádzajú sa hlavne v heterotrofných časticiach (orgánoch) rastlín (koreň, podzemok, panašovaná časť listov, plody,...). V porovnaní s chloroplastami majú slabo vyvinutý vnútorný membránový systém. Ako chloroplasty obsahujú dvojitú povrchovú membránu, ribozómy, DNA a plastoglobuly. Fyziologická funkcia leukoplastov spočíva v sekundárnej syntéze škrobu, tukov, bielkovín. V závislosti od chemického charakteru sekundárne syntetizovaných látok sa leukoplasty rozdeľujú na: amyloplasty, elaioplasty, proteinoplasty.
AMYLOPLASTY
Sú najčastejšie sa vyskytujúce leukoplasty. Vyskytujú sa hlavne v zásobných orgánoch rastlín, v endosperme, v klíčnych listoch, atď. Škrob primárne fotosyntetizovaný (tzv. asimilačný škrob) sa postupne transportuje do intenzívne rastúcich a zásobných orgánov, kde slúži ako rezerva (tzv. rezervný zásobný škrob) pri ďalšom ontogenetickom vývine rastliny. V bunkách koreňovej čiapočky je vysoký počet amyloplastov súčasť statolitového orgánu rastliny.
Zásobný škrob sa ukladá v amyloplastoch v podobe škrobových zŕn. Ich vývin sa začína zvýšením počtu membrán v stróme invagináciou vnútornej obalovej membrány. V blízkosti týchto membrán sa nachádza jemná častica škrobu – hilum – centrum tvorby škrobu. Predpokladá sa, že membrány obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú tvorby škrobu. Ďalšia tvorba škrobového zrna sa uskutočňuje ukladaním okolo utvoreného zrna. Postupným prikladaním nových vrstiev sa objem škrobového zrna niekoľkokrát zväčšuje. Tým sa zmenšuje plocha strómy a vnútorné membrány sú zatláčané k povrchovej membráne. V posledných štádiách tvorby škrobu sú amyloplasty takmer celé vyplnené škrobovými zrnami.
ELAIOPLASTY
Obsahujú veľký počet tukových častíc. Nachádzajú sa v bunkách nižších rastlín (hnedé riasy), vyšších rastlín (čeľaď ľaliovité, ... ) Majú veľmi slabo vyvinutý membránový systém.
PROTEINOPLASTY
Bielkovinové inklúzie sa vyskytujú vo forme kryštálov alebo pevných fibríl. Nachádzame ich hlavne u nahosemenných a krytosemenných rastlín.
CHROMOPLASTY
Sú veľmi rozšírené v generatívnych orgánoch rastlín (zrelé plody, kvety). Menej sú vo vegetatívnych orgánoch rastlín (koreň mrkvy). Chromoplasty sa pokladajú za konečné štádium monotropného (jednosmerného) vývinu plastidov. Charakteristickou črtou týchto plastidov je obsah žltých a oranžových farbív zo skupiny karotenoidov (karotén, xantofyl, lykopén,...). Funkcia chromoplastov je hlavne ekologická.
CHLOROPLASTY
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chloroplast
Sú fotosynteticky aktívne plastidy obsahujúce chlorofyl a, jeden z ďalších chlorofylov, hlavne chlorofyl b, karotenoidy a xantofyly.
Fotosynteticky aktívne plastidy červených rias – rodoplasty – okrem chlorofylu a, d obsahujú aj fykocyanín (modré) a fykoerytrín (červené) farbivá.
Fotosynteticky aktívne plastidy chromofýt (rôznobičíkatých rias) – feoplasty – okrem chlorofylu a, c obsahujú fukoxantín (hnedé) farbivo.
Chloroplasty majú obrovský biologický význam, lebo v nich prebieha primárna syntéza organických látok. Najčastejšie sa nachádzajú v nadzemných častiach zelených rastlín, ale hlavne v základnom fotosyntetizujúcom pletive rastlín, v mezofyle listov.
Veľkosť, tvar, počet a rozloženie chloroplastov varíruje v rôznych bunkách a u rôznych druhov rastlín. Veľkosť a tvar závisí od vonkajších podmienok. Rastliny rastúce na tienistých miestach majú chloroplasty obyčajne väčšie ako rastliny rastúce na otvorených miestach.
Vyššie rastliny majú v bunkách vysoký počet chloroplastov (20 a viac, až 200) sférických, vajcovitých alebo diskovitých chloroplastov. Nižšie rastliny majú nízky počet chloroplastov (1 – 10), rôznych tvarov (chlamydomonáda – miskovitý, jarmovka – hviezdicovitý, spirogyra – stužkovitý). U nižších rastlín sa v chloroplaste môže vyskytovať pyrenoid – bielkovinové teliesko na ktorého povrchu sa zvyčajne ukladajú zásobné látky. V mieste pyrenoidu sa neuskutočňuje fotosyntéza.
Chloroplast je od základnej cytoplazmy ohraničený dvojitou membránou. Hlavná funkcia membrán je pri transporte syntetizovaných organických molekúl do cytoplazmy a kontrola nad výmenou látok medzi chloroplastom a ostatnými časťami bunky. Vonkajšia membrána neobsahuje chlorofyl. Obsahuje karotenoidy a xantofyly. Karotenoidy chránia chlorofyl v tylakoidoch pred škodlivým účinkom fotooxidácie pri vysokých svetelných intenzitách.
Vnútro chloroplastu tvorí vnútorná hmota – stróma. V stróme je uložený zložitý membránový systém – tylakoidy. Tylakoidy, ktoré sú na sebe navrstvené – graná a tylakoidy s rôznou dĺžkou – tylakoidy strómy. Niektoré tylakoidy strómy prechádzajú z jedného grana do druhého, čím zabezpečujú stabilitu grán v priestore a spolu vytvárajú zložitý membránový systém.
Rastliny rastúce v tieni majú vyšší počet tylakoidov v grane ako rastliny rastúce na svetle. Tylakoidy grán a strómy sú orientované rovnobežne s pozdĺžnou osou chloroplastu.
Na membránach tylakoidov grán sú lokalizované fotosystémy I, II.
Dimorfizmus plastidov sa vyskytuje u rastlín C4. V ich listoch sa vyskytujú dva typy chloroplastov. Chloroplasty mezofylu sú štandartné, ale chloroplasty buniek pošiev cievnych zväzkov majú diferencované len tylakoidy strómy. Graná neobsahujú.
V stróme chloroplastov sa nachádzajú aj ribozómy – podobné prokaryotickým, kruhová DNA – kontrola rastu a delenia, ale niektoré gény syntézy enzýmov pre tvorbu farbív a procesu fotosyntézy sú lokalizované v jadre. V stróme je prítomná aj RNA. Chloroplasty sú teda semiautonómne organely.