Eukaryotická bunka
https://sk.wikipedia.org/wiki/Eukaryotick%C3%A1_bunka
Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky oveľa zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.
Organizmy tvorené eukaryotickou bunkou sú:
- jednobunkovce- protista
- živočíchy- animalia
- rastliny- plantae
- huby- fungi
Tvar a veľkosť buniek
Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší, ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.
Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky -pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a buniek húb udáva ich tvar.
Bunky sa počas fylogenetického vývoja ale i ontogenetického vývinu neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:
- okrúhle terčíky (cicavčie erytrocyty)
- oválne terčíky (vtáčie erytrocyty)
- kubické (epitel na povrchu ovária)
- cylindrické (epitel v čreve)
- dlaždicové (epitel na koži)
- mnohouholníkové - polygonálne (bunky pečeňových trámcov)
- mnohostenné - polyedrické
- pretiahnuté (fibroblasty)
- vretenovité (bunky hladkého svalstva)
- nepravidelné (neuróny, voľné makrofágy)
Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť sa pohybuje od 10 do 50 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahujevajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.
Štruktúra eukaryotickej bunky
Eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry, resp. organely:
| štruktúra | hlavná funkcia | výskyt | ||
|---|---|---|---|---|
 |
 |
 |
||
| základná cytoplazma -cytosol | tvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmus | ✓ | ✓ | ✓ |
| cytoplazmatická membrána | oddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zložením | ✓ | ✓ | ✓ |
| bunková stena | udáva tvar bunky a má mechanickú funkciu | ✓ | ✗ | ✓ |
| cytoskelet | má opornú a pohybovú funkciu | ✓ | ✓ | ✓ |
| jadro | koordinačné centrum bunky | ✓ | ✓ | ✓ |
| mitochondrie | dýchanie, výroba energie | ✓ | ✓ | ✓ |
| endoplazmatické retikulum | syntetické centrum bunky | ✓ | ✓ | ✓ |
| Golgiho aparát | postsyntetická úprava biomolekúl | ✓ | ✓ | ✓ |
| vakuoly | lyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbív | ✓ | ✗ | ✓ |
| plastidy | fotosyntetický aparát rastlinnej bunky | ✓ | ✗ | ✗ |
| lyzozómy | degradácia bunkových a mimobunkových štruktúr | ✗ | ✓ | ✓ |
| peroxizómy | katabolizmus látok | ✓ | ✓ | ✓ |
| glyoxyzómy | katabolizmus látok rastlinnej bunky | ✓ | ✗ | ✓ |
| ribozómy | drobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkoviny | ✓ | ✓ | ✓ |
| centrioly | centrá organizácie mikrotubulov | ✗* | ✓ | ✗* |
| inklúzie | mikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkovéhometabolizmu | ✓ | ✓ | ✓ |
* Centrioly sa u niektorých skupín rastlín (riasy) a húb môžu vyskytovať, ale sú to typické štruktúry živočíšnej bunky.
štruktúra rastlinnej bunky
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rastlinn%C3%A1_bunka
štruktra živočíšnej bunky
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1na_bunka
