Eukaryotická bunka

http://sk.wikipedia.org/wiki/Eukaryotick%C3%A1_bunka

Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky oveľa zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.

Organizmy tvorené eukaryotickou bunkou sú:

  • jednobunkovce- protista
  • živočíchy- animalia
  • rastliny- plantae
  • huby- fungi

 

Tvar a veľkosť buniek

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší, ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky -pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a buniek húb udáva ich tvar.

Bunky sa počas fylogenetického vývoja ale i ontogenetického vývinu neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:

Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť sa pohybuje od 10 do 50 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahujevajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.

 

Štruktúra eukaryotickej bunky

Eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry, resp. organely:

Tab. Štruktúry eukaryotickej bunky
štruktúra hlavná funkcia výskyt
rastlinná bunka živočíšna bunka bunka huby
základná cytoplazma -cytosol tvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmus
cytoplazmatická membrána oddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zložením
bunková stena udáva tvar bunky a má mechanickú funkciu
cytoskelet má opornú a pohybovú funkciu
jadro koordinačné centrum bunky
mitochondrie dýchanie, výroba energie
endoplazmatické retikulum syntetické centrum bunky
Golgiho aparát postsyntetická úprava biomolekúl
vakuoly lyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbív
plastidy fotosyntetický aparát rastlinnej bunky
lyzozómy degradácia bunkových a mimobunkových štruktúr
peroxizómy katabolizmus látok
glyoxyzómy katabolizmus látok rastlinnej bunky
ribozómy drobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkoviny
centrioly centrá organizácie mikrotubulov ✗* ✗*
inklúzie mikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkovéhometabolizmu

 Centrioly sa u niektorých skupín rastlín (riasy) a húb môžu vyskytovať, ale sú to typické štruktúry živočíšnej bunky.

 

štruktúra rastlinnej bunky

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rastlinn%C3%A1_bunka

štruktra živočíšnej bunky

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1na_bunka