CYTOSKELET
https://www.biopedia.sk/?cat=bunka&file=cytoskelet
https://cs.wikipedia.org/wiki/Cytoskelet
Cytoplazma buniek je spevnená elastickou, čiastočne kontraktibilnou sieťovinou, ktorá sa rozprestiera od plazmatickej membrány až po jadro. Táto sieťovina so všetkými súčasťami sa súborne nazýva cytoskelet. pozri odkaz
Skladá sa z troch systémov:
- mikrofilamentov
- intermediálnych filamentov
- mikrotubulov
Každý z uvedených systémov tvoria špecifické bielkoviny, ktorých množstvo sa pri jednotlivých typoch buniek mení.
typy a funkcie vlákien cytoskeletu: pozri odkaz 1
základné funkcie funkcie cytoskeletu:
- pohybová (transportná)- základ pre pohybové organely, prúdenie cytoplazmy, bunkové delenie- cytokinéza, pohyb chromozómov
- mechanická(oporná)- ukotvenie organel, kostra jedra, centriol
- udáva tvar u živočíšnej bunky
- vytvára spoje so susednými bunkami
Mikrofilamenty pozri odkaz
priemerná hrúbka 4 – 7 nm. Vyskytujú sa často v hustých konglomerátoch v mikroklkoch, pod plazmatickou membránou, v pseudopódiách – panôžkach a pod. Základné mikrofilamenty sú zložené z aktínu – kontaktibilnej bielkoviny nachádzajúcej sa hromadne vo svaloch. Množstvo aktínu je závislé od funkcie týchto buniek. Napr. vo fagocytujúcich bunkách je až 30% všetkých bunkových bielkovín. Na rozdiel od svalových buniek sa aktín v nesvalových bunkách nevyskytuje vždy vo vláknitej forme, ale aj ako globulárne štruktúry.
Aktínové filamenty sú v bunkách v častom kontakte s myozínovými bielkovinami (tiež sa v nesvalových bunkách nevyskytuje vo forme filamentov). Ich tesná topická spojitosť v bunke svedčí o tom, že spoločne zabezpečujú pohyb buniek, skracovanie mikroklkov, vysielanie pseudopódií, fagocytózu, exocytózu, atď. Vnútrobunkové pohybové mechanizmy si tiež vyžadujú prítomnosť energie z ATP a iónov Ca2+.
Intermediárne filamenty pozri odkaz
svojou hrúbkou 6 – 13 nm predstavujú akýsi stred (intermediaritu) medzi mikrofilamentami a mikrotubulmi.
Spravidla sú to nekontraktibilné filamenty, ktorým sa pri tvorbe cytoskeletu prisudzuje spevňujúca funkcia, pretože sú odolné voči ťahu a tlaku.Ukotvujú jadro a iné organely v bunke, tvoria jadrový skelet. pozri odkaz
Mikrotubuly pozri odkaz
tvoria systém jemných tubulov s hrúbkou 20 – 40 nm a lumenom 10 – 20 nm.
Mikrotubuly sa utvárajú ako kvartérna štruktúra sférického proteínu – tubulínu. Povrchová membrána mikrotubulov sa skladá z 13-tich subfibríl (mikrofilament). Sférické molekuly tubulínu majú charakter dimérov, ktoré sa organizujú do 13-tich radov, čím vznikajú subfibrily. Pozdĺžne rady dimérov nie sú orientované rovnobežne s osou tubulov, ale majú špirálovitý priebeh. Vzájomnú väzba molekúl tubulínu jednej subfibrily zabezpečujú disulfidické väzby, kým medzi molekulami susedných subfibríl sú utvorené vodíkové väzby.
Hlavnou úlohou mikrotubulov je v bunke utvoriť spevňujúcu kostru – cytoskelet. Cytoskelet kontroluje všetky zmeny tvaru bunky, napr. mikrotubuly sa aktívne zúčastňujú na tvorbe deliaceho vretienka pri mitóze, na orientácií bunkových organel, na utváraní panôžok, na fagocytóze, exocytóze a pod. Každej zmene tvaru a štruktúry bunky predchádza preskupenie mikrotubulov.