CYTOSKELET

https://www.biopedia.sk/?cat=bunka&file=cytoskelet

https://cs.wikipedia.org/wiki/Cytoskelet

Cytoplazma buniek je spevnená elastickou, čiastočne kontraktibilnou sie­ťovi­nou, ktorá sa rozprestiera od plazmatickej membrány až po jadro. Táto sieťo­vina so všetkými súčasťami sa súborne nazýva cytoskelet.  pozri odkaz

Skladá sa z troch systémov:

  • mikrofilamentov
  • intermediálnych filamentov
  • mikrotubulov

Každý z uvedených systémov tvoria špecifické bielkoviny, ktorých množ­stvo sa pri jednotlivých typoch buniek mení.

typy a funkcie vlákien cytoskeletu: pozri odkaz 1

odkaz  2

základné funkcie funkcie cytoskeletu:

  • pohybová (transportná)- základ pre pohybové organely, prúdenie cytoplazmy, bunkové delenie- cytokinéza, pohyb chromozómov
  • mechanická(oporná)- ukotvenie organel, kostra jedra, centriol
  • udáva tvar u živočíšnej bunky
  • vytvára spoje so susednými bunkami

 

Mikrofilamenty  pozri odkaz

 priemerná hrúbka 4 – 7 nm. Vyskytujú sa často v hustých konglomerátoch v mikroklkoch, pod plazmatickou membránou, v pseudopódiách – panôžkach a pod. Základné mikrofilamenty sú zložené z aktínu – kontaktibilnej bielkoviny nachádzajúcej sa hromadne vo svaloch. Množstvo aktínu je závislé od funkcie týchto buniek. Napr. vo fagocytujúcich bunkách je až 30% všetkých bunkových bielkovín. Na rozdiel od svalových buniek sa aktín v nesvalových bunkách nevyskytuje vždy vo vláknitej forme, ale aj ako globulárne štruktúry.

Aktínové filamenty sú v bunkách v častom kontakte s myozínovými bielko­vinami (tiež sa v nesvalových bunkách nevyskytuje vo forme filamentov). Ich tesná topická spojitosť v bunke svedčí o tom, že spoločne zabezpečujú pohyb buniek, skracovanie mikroklkov, vysielanie pseudopódií, fagocytózu, exocy­tózu, atď. Vnútrobunkové pohybové mechanizmy si tiež vyžadujú prítomnosť energie z ATP a iónov Ca2+.

Intermediárne filamenty  pozri odkaz 

svojou hrúbkou 6 – 13 nm predstavujú akýsi stred (intermediaritu) medzi mikrofilamentami a mikrotubulmi.

Spravidla sú to nekontraktibilné filamenty, ktorým sa pri tvorbe cytoske­letu prisudzuje spevňujúca funkcia, pretože sú odolné voči ťahu a tlaku.Ukotvujú jadro a iné organely v bunke, tvoria jadrový skelet. pozri odkaz 

 

Mikrotubuly  pozri odkaz

 tvoria systém jemných tubulov s hrúbkou 20 – 40 nm a lumenom 10 – 20 nm.

 Mikrotubuly sa utvárajú ako kvartérna štruktúra sférického proteínu – tubulínu. Povrchová membrána mikrotubulov sa skladá z 13-tich subfibríl (mikrofilament). Sférické molekuly tubulínu majú charakter dimérov, ktoré sa organizujú do 13-tich radov, čím vznikajú subfibrily. Pozdĺžne rady dimérov nie sú orientované rovnobežne s osou tubulov, ale majú špirálovitý priebeh. Vzájomnú väzba molekúl tubulínu jednej subfibrily zabezpečujú disulfidické väzby, kým medzi molekulami susedných subfibríl sú utvorené vodíkové väzby. 

 

 
   


                Hlavnou úlohou mikrotubulov je v bunke utvoriť spevňujúcu kostru – cytoskelet. Cytoskelet kontroluje všetky zmeny tvaru bunky, napr. mikrotubuly sa ak­tívne zúčastňujú na tvorbe delia­ceho vretienka pri mitóze, na orientácií bunkových organel, na utváraní panôžok, na fagocytóze, exocytóze a pod. Kaž­dej zmene tvaru a štruktúry bunky predchádza preskupenie mikrotu­bulov.