Základná cytoplazma

http://sk.wikipedia.org/wiki/Cytoplazma

Cytoplazma predstavuje vnútorné prostredie bunky, vrátane všetkých jej štruktúr a organel, ktoré je ohraničené od vonkajšieho prostredia cytoplazmatickou membránou. Ak máme na mysli len časť prostredia bunky, ktorá sa v mikroskope javí ako zrnitá alebo homogénna bezfarebná hmota bez organel, hovoríme o základnej cytoplazme, teda o cytosole. Cytosol obklopuje organely a je v kontakte s cytoplazmatickou membránou. V prípadeprokaryot predstavujú pojmy cytoplazma a cytosol jedno a to isté (používa sa pojem cytoplazma alebo centroplazma), pretože prokaryotická bunka nemá vnútorné prostredie členené na membránami ohraničené kompartmenty.

Cytosol predstavuje komplexný koloidný systém (častice s veľkosťou 1-500 nm). Po chemickej stránke je zložený zo 70-75% vody, obsahuje značné množstvo iónov, anorganických aj organických látok (mastné kyseliny,aminokyselinylipidysacharidybielkoviny). Z nukleových kyselín sú prítomné predovšetkým RNA (DNA sa nachádza v jadre a niektorých organelách, nikdy nie voľne v cytosole nedeliacej sa eukaryotickej bunky). Je to polotekutá hmota, ktorá sa mení zo sólu (tekutina) na gél a naopak. Bielkoviny jej dodávujú istý stupeň viskozity, ktorý sa mení v závislosti na stave bunky.

Pohyb cytosolu je aktívny a je sprostredkovaný kontraktilnou časťou cytoskeletu (aktinomyozínový komplex), ktorý je súčasťou cytosolu. Koordinuje pohyb vnútrobunkových organel a poskytuje rámcovú konštrukciu pre organizáciu metabolických ciest enzýmov. Vo vnútri cytosolu je mnoho enzýmových systémov, prebieha tu anaeróbna glykolýza,proteosyntéza (nachádzajú sa tu ribozómy), štiepenie cukrov, esterifikácia atď. Cytosol ovplyvňuje aj transport a výmenu látok medzi bunkou a okolím a vplýva na distribúciu vody a elektrolytov. V cytosole sa nachádzajú aj rôzneinklúzie.

Je základnou hmotou, ktorá utvára prostredie pre život bunkových organel, súčastne utvára metabolické a transportné spojenie jadra s cytoplazmatickou membránou, ako aj spojenie s jednotlivými organelami. Rastlinné bunky obsa­hujú častejšie tekutú základnú cytoplazmu, ktorá je v neustálom prúdení (je v stave sólu), kým základná cytoplazma živočíšnych buniek je s pravidla  v stave gélu.

Spevnenie základnej cytoplazmy čiastočne zabezpečuje cytoskelet. Ultra­štruk­túra základnej cytoplazmy je veľmi variabilná . Záleží od použitej fixácie, t.j. ako sa bielkoviny vyzrážajú . Podľa toho rozoznávame štruktúru základnej cytoplazmy:

Retikulárna (sieťovitá) je tvorená priestorovou sieťou bielkovinových mikro­tra­bekúl . Táto sieť spája všetky štruktúry bunky vrátane plazmatickej membrány . Do istej miery zodpovedá za vnútrobunkový transport a vytvára aj bunkovú oporu. V priestoroch medzi mikrotrabekulami je tekutá vodná fáza, v ktorej sú prítomné enzýmy neviazané na membránové štruktúry (enzým  anae­róbnej glykolýzy).

Granulárna (zrnitá) je tvorená priestorovým zoradením bielkovinových globulí, ktoré sú usporiadané do podoby tetraédrov.

Fibrilárna (vláknitá) tvorená predovšetkým mikrotubulami a mikrofila­mentam.

Alveolárna (penovitá) vyplýva z vakovitého usporiadania bielkovinových glo­bulí. Základná cy­top­lazma má prvo­radý význam ako rozpúš­ťadlo s vysokým obsahom vody, a tým tvorí prostredie pre exis­tenciu bun­kových organel. Pre vysoký obsah vody sa v nej látky rozpúš­ťajú, zrieďujú a enzymaticky spracovávajú. Základná cytoplazma ovplyvňuje výmenu látok medzi bunkou a vonkaj­ším prostredím, vplýva na hospodárenie bunky s vodou a elektrolytmi. Zabez­pečuje enzymatické a proteosyntetické procesy v bunke (anaeróbna glykolýza, hydro­lytické procesy, esterifikácia, syntéza lipidov, bielkovín).prejdi hore