ŠTRUKTÚRA PROKARYOTICKÝCH BUNIEK
Názov prokaryota je odvodený od stavby jadra- prvojadrové (1 molekula DNA voľne v cytoplazme bez karyolemy).
Evolučný vek tohto typu bunka je cca 3,7 miliardy rokov
Z prokaryotických buniek sú tvorené:
1. baktérie a sinice (cyanobaktérie)
2. archeóny
Všeobecná štruktúra prokaryotickej bunky
Plazmatická membrána – je jediná biomembrána v bunke. Svojimi derivátmi sa podieľa aj na procesoch fotosyntézy a uvoľňovania energie.
Mezozómy- výbežky membrány (smerom do cytoplazmy). Obsahuje enzýmy energetického metabolizmu.
Tylakoidy- membránové vačky fotosyntetizujúcich baktérií a siníc s obsahom chlorofylu.
Bunková stena – je jediný pevný útvar prokaryotickej bunky. Jej základnou stavebnou zložkou je peptidoglykán.
Cytoplazma – prokaryotických buniek obsahuje veľmi málo membránových organel. Všetky vznikajú vchlípením plazmatickej membrány a bunka ich využíva buď pri fotosyntéze alebo v procesoch uvoľňovania energie.
Jadro – je riadiacim ústredím všetkých životných vegetatívnych aj reprodukčných generatívnych funkcií. Tvorí ho jedna kruhová molekula DNA (jeden chromozóm), voľne uložená v cytoplazme (neohraničená biomembránou) – difúzne jadro.
Ribozómy – sú menšie ako ribozómy eukaryotickej bunky. Ich počet závisí od aktivity bunky.
Bunkové inklúzie – zásobnou látkou nie sú tuky.
Bičíky – sú organely pohybu.prokaryoická bunka
Schéma baktérie: 1-jadro (molekula DNA), 2-granula, 3-puzdro,4-bunková stena,
5-plazmatická membrána, 6-ribozómy, 7-mezozóm, 8-fimbrie, 9-glykokalyx, 10-bičík
Štruktúra prokaryot
Na porovnanie s eukaryotickou bunkou nie je u prokaryot viditeľná vnútrobunková kompartmentácia, tzn. že postrádajú membránové organely ako sú mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho komplex, lyzozómy. Z toho vyplýva, že ich jednoduchý a flexibilný metabolizmus prebieha priamo v cytoplazme. Ich jadro sa označuje ako nepravé jadro (nukleoid, bakteriálny chromozóm), pretože nie je od cytoplazmy oddelené jadrovou membránou a pozostáva najčastejšie z jednej kruhovej molekuly DNA. Nukleoid nemusí byť nevyhnutne jediná DNA prítomná v bunke, mnohé prokaryoty môžu vlastniť dodatočnú genetickú informáciu v podobe malých molekúl DNA - plazmidov.
Bunková stena je prítomná u všetkých prokaryot a dáva im väčšiu schopnosť odolávať osmotickým výkyvom prostredia (výnimku tvoria veľmi malé baktérie zo skupiny Mycoplasma). Na základe jej zloženia rozoznávame gram-pozitívne a gram-negatívne baktérie. Bunková stena je pomerne častým cieľom účinku antibiotík, ktoré ju rôznym spôsobom degradujú alebo nedovoľujú jej biosyntézu.
Mnohé druhy nesú jeden alebo viacero bičíkatých výrastkov označených ako flagely, ktoré im slúžia na pohyb, alebo fimbrie (pilusy), pomocou ktorých sa prichytávajú k podkladu alebo si nimi vymieňajú genetickú informáciu pri konjugácii.Fotosyntetizujúce baktérie majú vo svojej cytoplazme tylakoidy, ktoré ale nie sú obalené membránou ako je tomu u plastidoveukaryotických buniek. Žiadne prokaryoty nemajú plastidy.
Napriek tomu, že prokaryoty môžu tvoriť kolónie, každá bunka je individuálne vyživujúci sa a rozmnožujúci jedinec bez akejkoľvek diferenciácie v rámci kolónie. Prvobunkové organizmy sú teda všetky jednobunkové organizmy!