MIKROTELIESKA

http://www.biopedia.sk/?cat=bunka&file=lyzozomy

  • Sú bunkové štruktúry guľatého, elipsovitého tvaru.
  • Sú ohraničené jednou membránou.
  • Predpokladá sa, že vznikajú z kanálikov alebo cisterien endoplazmatického retikula.
  • Delíme ich na dve skupiny, podľa odlišnej enzy­matickej aktivity.

-          skupina sa vyznačuje prítomnosťou hydroláz a je analogická s  lyzozómami (lyzozómy)

-          skupina sa vyznačuje peroxidázovou aktivitou a je analogická s  peroxizómami (peroxizómy, glyoxizómy, multivezikulárne telieska, sfe­ro­zómy, translozómy)

 

PEROXIZÓMY

http://sk.wikipedia.org/wiki/Peroxiz%C3%B3m_(v_u%C5%BE%C5%A1om_zmysle)

  • Zabezpečujú odbúravanie peroxidu vodíka, ktorý je pre bunky veľmi jedo­vatý.
  • V rastlinnej bunke sa zúčastňujú aj v procese fotorespirácie.

 

GLYOXIZÓMY

  • V bunkách endospermu semien mnohých rastlinných druhov.
  • Obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú na premene zásobných lipidov na cukry.
  • Tieto sa postupne využívajú pri raste zárodku klíčiacich semien.

 

MULTIVEZIKULÁRNE TELIESKA

Mimoriadne vysoký počet multivezikulárnych teliesok sa nachádza v živočíšnych bunkách, ktoré sa vyznačujú sekrečnou činnosťou. Významná úloha multivezikulárnych teliesok u živočíšnych buniek je pri odbúravaní nad­bytočných a opotrebovaných sekrétov v endokrinných a exokrinných žľazách – pri krinofágii.

V rastlinných bunkách sa vyskytujú v bunkovom xyléme, kde sú asociované s plazmatickou membránou. Ich častá lokalizácia na periférii bunky a úzky topografický vzťah s bunkovou stenou svedčia o ich účasti pri prenášaní nie­ktorých stavebných látok bunkovej steny zvnútra bunky do miest ich intenzív­neho rastu.

 

SFEROFÓMY

Sa pokladajú za štruktúrne prekurzory tukových kvapiek.

 

TRANSLOZÓMY

Ide pravdepodobne o bunkové štruktúry, ktorých úlohou je zhromažďovať a postupne vylučovať zo základnej cytoplazmy medziprodukty metabolizmu bunky. Túto funkciu vykonávajú translozómy najmä vo veľmi mladých meriste­matických bunkách, kde ešte nie je vytvorený dostatočný vakuolárny systém. S množstvom a veľkosťou vakuol sa ich počet v bunke znižuje. Niekedy sa roz­padá na veľmi drobné útvary, ktoré buď prechádzajú do vakuol, alebo sú v podobe vezikúl roztrúsené v cytoplazme.

Po dosiahnutí veľkosti sa postupne rozpadajú buď v základnej cytoplazme alebo po prechode do vakuolárneho systému. Vo vakuole nastáva ich úplná degradácia.

Časť translozómov možno pozorovať na vnútornej strane morfologickej bunko­vej steny v blízkosti plazmatickej membrány. V niektorých úsekoch splý­vajú s plazmatickou membránou a zabudovávajú sa priamo do primárnej alebo sekundárnej bunkovej steny. Zrejme transportujú prekurzory niektorých látok, pravdepodobne lignínu.