LYZOZÓMY

https://www.biopedia.sk/?cat=bunka&file=lyzozomy

https://cs.wikipedia.org/wiki/Lyzozom

  • sú guľovité štruktúry (živočíšnych) buniek, ohraničené jednou membránou
  • sú najdôležitejšou súčasťou aparátu buniek vykonávajúceho vnútrobunkové trávenie a lýzu (rozklad) rôznych membrán, bielkovín, tukov, cukrov, rôznych bunke vlastných i cudzích štruktúr.

Za normálnych podmienok v bumke prebieha odbúravanie vlastných opotrebovaných štruktúr a rôznych látok výlučne vnútri lyzozómového aparátu bunky. Okrem toho sa tu rozkladajú baktérie, cudzorodé častice a pod.

Na vykonávanie týchto funkcí obsahujú lyzozómy enzýmy, pôsobiace v kyslom pH – kyslé hydrolázy (hydrolytické enzýmy, asi 40 druhov)

Lyzozómový aparát niekedy vykonáva aj totálnu autolýzu celých buniek, keď sa lyzozómy otvoria a natrávia celú bunku (napr. pri programovanej autolýze niektorých typov buniek u rastlín, počas diferenciácie).

Systém vnútrobunkového trávenia sa skladá zo:  odkaz-klikni sem 

  • substrátových vakuol
  • primárnych lyzozómov
  • sekundárnych lyzozómov
  •  terciálnych lyzozómov lyzozómov

Substrátové vakuoly: obsahujú exogénny materiál (ktorý prenikol do bunky – pinocytózou, fagocytózou) alebo endogénny materiál (bunkové organely, membrány...) určený na rozklad.

Podľa materiálu, ktorý sa nachádza v substrátovej vakuole rozlišujeme:

Heterofagozómy – obsahujú materiál (substrát) z extracelulárneho prostredia, prijatý pinocytózou, fagocytózou. Ich membrána je z cytoplazmatickej membrány.

Autofagozómy – obsahujú materiál (substrát) z vnútrobunkového prostredia – opotrebované štruktúry a materiály. Ich membrána je hlavne z endopzlazmatického retikula, alebo Golgiho aparátu.

Primárne lyzozómy – sa vytvárajú z distálnych častí Golgiho aparátu, alebo z GERL. Ich enzýmy sa syntetizujú v granulovanom endoplazmatickom retikule. Sú to lyzozómy s enzýmami, ktoré sú pripravené na proces rozkladu.

Sekundárne lyzozómy – po splynutí primárneho lyzozómu so substrátovou vakuolou vzniká sekundárny lyzozóm. V sekundárnych lyzozómoch nastáva samotné odbúranie a natrávenie substrátu lyzozomálnymi enzýmami. Podľa substrátu delíme sekundárne lyzozómy na: heterolyzozómy a autolyzozómy.

Heterolyzozómy – odbúravajú exogénny materiál, autolyzozómy – endogénny materiál.

Terciálne lyzozómy – zvyčajne obsahujú len zvyšky rozpusteného obsahu sekundárnych lyzozómov. Vznikajú ako výsledok lyzozomálneho trávenia. Po úplnom vyčerpaní enzýmov obsahujú materiál, ktorý je pripravený na vylúčenie z bunky exocytózou. Pokiaľ tieto lyzozómy pretrvávajú dlhší čas v cytoplazme sú označované ako reziduálne telieska.

V niektorých prípadoch môžu lyzozómy vypudzovať svoj obsah mimo bunky a potom dochádza k tráveniu okolitého tkaniva (predpokladá sa u osteoklastov).