Bunková stena

http://sk.wikipedia.org/wiki/Bunkov%C3%A1_stena

Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových rias apohlavných buniek rastliny. Je zložená z polysacharidov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj huby, ale dôležitou zložkou bunkovej steny je chitín, zatiaľčo u rastlín je to celulóza.

 

 

Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená anorganickými látkami. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú plazmodezmy - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre vodný režim rastliny.

 

V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä zpektínov. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním mikrofibríl.

    

Bunková stena  veľmi zložitú štruktúru a v rastlinných orgánoch má štruktúrnu a me­chanickú úlohu.

Nahrádza skelet živočíšnych organizmov, podmieňuje tvar buniek a zabezpečuje dostatočnú pevnosť rastlinného organizmu.

Bunkové steny rastlín predstavujú kontinuálnu v mnohých prípadoch veľmi heterogénnu fázu rastlinných pletív – apoplast.

Bunkové steny spolu s cytoskeletom majú morfogénnu funkciu pri procese cytokinézy.

Bunky, ktorým bola odstránená bunková stena, nie sú schopné sa deliť.

Vnútorné vrstvy bunkovej steny obsahujú bielkoviny a vyznačujú sa veľ­kou enzymatickou aktivitou, ktorá je mimoriadne vysoká v periplazmatickom priestore – priestor medzi bunkovou stenou a plazmatickou membránou. Ide o osobitý kompartment, kde prebieha prestavba rozličných chemických látok, ktoré sa do tohto kompartmentu dostali prostredníctvom exocytózy alebo inými mechanizmami.

Bunková stena sa zúčastňuje prenosu iónov z vonkajšieho prostredia do bunky a na ich zaradení do metabolických procesov, reguluje výdaj látok z bunky do vonkajšieho prostredia a spolu s plazmatickou membránou reguluje osmotické pomery v bunke.

Vznik novej bunkovej steny podmieňuje vznik plazmatickej platničky (frag­moplastu) v anafáze mitózy. Prvým príznakom vzniku plazmatickej plat­ničky je zjavenie sa drobných vezikulárnych štruktúr v ekvatoriálnej rovine. Vezikulárne štruktúry sú produktom sacculov Golgiho aparátu.

Po vzájomnom splynutí vezikúl vzniká plazmatická platnička a z ich povrchovej membrány sa diferen­cuje plazmatická membrána novovznikajúcich dcérskych buniek. Plaz­matická platnička v bunkách vyšších rastlín rastie smerom k periférii – centri­fugálne až sa spojí so stenou materskej bunky. V bunkách nižších rastlín (riasy, huby) rastie centripetálnym spôsobom. Vezikulárne útvary, z ktorých vzniká plazmatická platnička však nesplývajú po celej dĺžke, ale zostávajú medzi nimi prerušenia, ktoré zabezpečujú spojenie medzi susednými bunkami pomocou plazmatických mostíkov – plazmodeziem.

V priebehu ďalšieho vývinu sa medzi cytoplazmou a plazmatickou platničkou diferencuje ďalšia, oveľa kompaktnej­šia vrstva – primárna bunková stena a tým sa plazmatická platnička transfor­muje na tzv. strednú lamelu.

(Maceráciou – pôsobením roztoku kyselín alebo enzýmu pektinázy možno strednú lamelu odstrániť a bunky oddeliť.) Diferenciá­ciou primárnej bunkovej steny sa končí etapa delenia buniek. Len po definitív­nom utvorení primárnej bunkovej steny sa v jej plastickom matrixe začínajú zjavovať elementárne celulózové fibrily, ktoré jej dodávajú elastickú a mecha­nickú pevnosť. Fáza predlžovania buniek je spojená s rozťažnosťou a rastom bunkovej steny. Rozťažnosť bunkovej steny je sčasti zapríčinená plastickosťou matrixu a čiastočne včleňovaním nových molekúl stavebných látok medzi utvo­rené vrstvy. Tento proces rastu bunkovej steny sa označuje ako plošný rast – intususcepcia. Plošný rast sa uskutočňuje buď po celej ploche, alebo len v určitých zónach. Následkom toho vznikajú bunky rôzneho tvaru. Prechodom buniek zo štádia predlžovacieho rastu do štádia diferenciácie sa tvorí sekun­dárna bunková stena. Hrubnutie bunkovej steny sa začína tvorbou sekundárnej bunkovej steny, t.j. prikladaním nových vrstiev na vytvorené vrstvy – apozícia. Väčšinou je apozícia centripetálna.

Rast primárnej a sekundárnej bunkovej steny je výsledkom produkcie a uklada­nia základného stavebného materiálu (uloženého vo vezikulách diktyo­zómov Golgiho aparátu) do týchto stien.

 

na novovznikajúcich dcérskych buniek. Plaz­matická platnička v bunkách vyšších rastlín rastie smerom k periférii – centri­fugálne až sa spojí so stenou materskej bunky. V bunkách nižších rastlín (riasy, huby) rastie centripetálnym spôsobom. Vezikulárne útvary, z ktorých vzniká plazmatická platnička však nesplývajú po celej dĺžke, ale zostávajú medzi nimi prerušenia, ktoré zabezpečujú spojenie medzi susednými bunkami pomocou plazmatických mostíkov – plazmodeziem. V priebehu ďalšieho vývinu sa medzi cytoplazmou a plazmatickou platničkou diferencuje ďalšia, oveľa kompaktnej­šia vrstva – primárna bunková stena a tým sa plazmatická platnička transfor­muje na tzv. strednú lamelu. (Maceráciou – pôsobením roztoku kyselín alebo enzýmu pektinázy možno strednú lamelu odstrániť a bunky oddeliť.) Diferenciá­ciou primárnej bunkovej steny sa končí etapa delenia buniek. Len po definitív­nom utvorení primárnej bunkovej steny sa v jej plastickom matrixe začínajú zjavovať elementárne celulózové fibrily, ktoré jej dodávajú elastickú a mecha­nickú pevnosť. Fáza predlžovania buniek je spojená s rozťažnosťou a rastom bunkovej steny. Rozťažnosť bunkovej steny je sčasti zapríčinená plastickosťou matrixu a čiastočne včleňovaním nových molekúl stavebných látok medzi utvo­rené vrstvy. Tento proces rastu bunkovej steny sa označuje ako plošný rast – intususcepcia. Plošný rast sa uskutočňuje buď po celej ploche, alebo len v určitých zónach. Následkom toho vznikajú bunky rôzneho tvaru. Prechodom buniek zo štádia predlžovacieho rastu do štádia diferenciácie sa tvorí sekun­dárna bunková stena. Hrubnutie bunkovej steny sa začína tvorbou sekundárnej bunkovej steny, t.j. prikladaním nových vrstiev na vytvorené vrstvy – apozícia. Väčšinou je apozícia centripetálna.

Rast primárnej a sekundárnej bunkovej steny je výsledkom produkcie a uklada­nia základného stavebného materiálu (uloženého vo vezikulách diktyo­zómov Golgiho aparátu) do týchto stien.