Podkmeň : Hmyz

 

Hmyz (Insecta) je počtom druhov a jedincov najbohatšia trieda v živočíšnej ríši. Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované - tvorí ho hlavahruď a bruško.

Hlava hmyzu je zrastená zo 6 článkov. Na hlave môžeme pozorovať zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká podobné očkám pavúkov, ktoré sú však len doplnkové. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny.

Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje - hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komárebzdochy), lízavo-cicavé (motýle).

Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku je jeden pár pravých končatín slúžiacich na pohyb. Stredohruď a zadohruď krídlovcov má po jednom páre krídel. Obidva páry krídel sú zriedka rovnaké. Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota). Krídla nie sú premenené končatiny, ale sú to deriváty kutikuly s pozmenenými vzdušnicami.

Bruško sa pôvodne skladalo z 12 článkov, ale ich počet sa môže líšiť. Spravidla sa na ňom nenachádzajú končatiny.

Nervovú sústavu tvorí veľký nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. Tie v hrudi tvoria veľký uzol a v brušku množstvo menších uzlov.

Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza) (všivošky). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľujeme hmyz:

  1. hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia)
  2. hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia)

Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobákyblanokrídlovcedvojkrídlovcemotýle), pri neúplnej premene len larválnym štádiom (vážkyšvábyvširovnokrídlovcebzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz - imago.

Hmyz sa vyznačuje pomerne rýchlym a hromadným rozmnožovaním, čo má niekedy za následok jeho premnoženie (komáriekalamity, koníkymotýle).

Hmyz sa vyskytuje takmer na celej Zemi, okrem morí. Jeho význam v prírode je veľký. Pre človeka má význam v poľnohospodárstve, zdravotníctve, veterinárstve a v skladovníctve. Výskumom hmyzu sa zaoberá entomológia.

 

Systém hmyzu

Systém hmyzu tvorí 33 radov s viacerými podradmi. V strednej Európe sa vyskytujú zástupcovia z cca 25 radov.

Moderný systém hmyzu je na prvý pohľad pomerne komplikovaný, ale je veľmi prepracovaný, čo sa týka zohľadnenia mnohých fylogenetických vzťahov medzi jednotlivými skupinami. Ich poznanie je však nad rámec stredoškolských potrieb, preto uvádzam pôvodný systém s jednotlivými významnejšími radmi bez konkrétnej hierarchie, ale aspoň s prihliadnutím na fylogenetický vek danej skupiny (fylogeneticky staršie rady sú v zozname uvedené prvé). Rozdelenie na hmyz s nedokolanou a dokonalou premenou je taktiež určitým spôsobom fylogenetickým znakom, hoci nemá tak významnú taxonomickú hodnotu.

 

Hmyz s nedokonalou premenou

Medzi hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia) patria zástupcovia mnohých, fylogeneticky nepríbuzných a taxonomicky nerovnocenných skupín, ktorých larválne štádium (nymfy, najády) prechádza plynule zvliekaním do dospelého štádia (imaga, príp. subimaga a potom imaga), ale nikdy nie je prítomné kľudové štádium kukly (pupy). Pre stredoškolské potreby Vám bude stačiť poznať najvýznamnejšie rady (označené v systéme hviezdičkou *) a ich zástupcov, ale okrem nich popisujem aj ďalšie zaujímavé skupiny, ktoré tiež nie sú úplne neznáme. Je to takmer kompletný zoznam radov hmyzu s nedokonalou premenou, ostávajú už len tie najmenej významné.

  1. rad: Chvostoskoky (Collembola)*
  2. rad: Švehly (Thysanura)*
  3. rad: Vážky (Odonata)*
  4. rad: Podenky (Ephemeroptera)*
  5. rad: Pošvatky (Plecoptera)
  6. rad: Šváby (Blattodea)*
  7. rad: Termity (Isoptera)*
  8. rad: Modlivky (Mantodea)
  9. rad: Rovnokrídlovce (OrthopteraSaltatoria)*
  10. rad: Pakobylky (Phasmatodea)
  11. rad: Ucholaky (Dermaptera)
  12. rad: Vši (Anoplura)*
  13. rad: Bzdochy (Heteroptera)*
  14. rad: Cikády (Auchenorrhyncha)
  15. rad: Voškovce (Sternorrhyncha)*

Hmyz s dokonalou premenou

Zatiaľ čo hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia) zaraďujeme do mnohých, niekedy fylogeneticky značne odlišných taxonomických skupín a podskupín, hmyz s dokonalou premenou tvorí jednotnú, i keď druhovo nesmierne početnú skupinu radov (tzv. kohortu)Holometabola (Holometabolia) charakteristickú vývinom lariev, ktorý prebieha na súši a v kľudovom štádiu - kukle (pupe). Z drvivej väčšiny ide o krídlatý hmyz, ale sekundárne sa vyskytujú aj bezkrídli zástupcovia.

  1. rad: Blanokrídlovce (Hymenoptera)
  2. rad: Motýle (Lepidoptera)
  3. rad: Dvojkrídlovce (Diptera)
  4. rad: Blchy (Aphaniptera)
  5. rad: Chrobáky (Coleoptera)