PODRÍŠA: MNOHOBUNKOVCE

Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa) vznikli z jednobunkových organizmov (typu Volvox) tvoriacich kolónie. Ich telo je zložené z viacerých buniek. V pravekom mori mali teda tieto organizmy pred prvokmi jednu veľkú výhodu - nemohli ich tie malé potvory zožrať. :-) Zvyšovanie počtu buniek malo za následok ich diferenciáciu a vznik tkanív, ktoré sa špecializovali len na určité funkcie organizmu. Dôležitým znakom bol vznik špecializovaných pohlavných buniek slúžiacich na rozmnožovanie živočícha.

Prvým krôčikom k diferenciácii bol vznik zárodočných listov. U primitívnych lúčovito súmerných živočíchov, ako sú hubky (Porifera) a mechúrniky (Coelenterata), sa vyvíjajú len 2 zárodočné listy, vnútorný endoderm a vonkajší ektoderm. Neskôr sa u dvojstranne súmerných živočíchov vytvára aj tretí zárodočný list - mezoderm.

Podľa Haeckelovho biogenetického zákona predstavuje ontogenéza živočíchov ich skrátenú fylogenéza. V praxi to znamená, že vyvíjajúci sa živočích prejde od oplodneného vajíčka po vyliahnutie, resp. narodenie, takými štádiami premien, ktoré zodpovedajú fylogenetickým štádiám vývoja jeho druhu.

Je známe, že aj mnohobunkovce sa vo svojom vývoji vracajú na úroveň jednobunkovcov, pretože začiatkom vývoja každého mnohobunkového organizmu je jedna bunka - oplodnené vajíčko. Brázdením vajíčka vzniká plný útvar - morula (na tejto úrovni sú kolóniové jednobunkovce typuVolvox). Presunom buniek zo stredu k okraju moruly vzniká dutý útvar - blastula, s dutinoublastocél. V procese gastrulácie vzniká gastrula, ktorá má už dve zárodočné vrstvy. Dutina, ktorá ostane po preliačení, sa nazýva prvočrevo (archenteron). Prvočrevo ústi do prostredia otvorom -blastoporus.

Mnohobunkovce možno rozdeliť na dve základné skupiny podľa súmernosti (symetrie) ich tela:

1.   lúčovito (radiálne) symetrické živočíchy (skupina Radiata - mechúrniky)

2.   dvojstranne (bilaterálne) symetrické živočíchy (skupina Bilateralia - dvojstranovce)

Do prvej skupiny patria 3 najdôležitejšie kmene, hoci v pravom slova zmysle sú radiálne symetrickými živočíchmi len mechúrniky, kam patria pŕhlivce a nepŕhlivce. Hubky sa v novom systéme začlenili do samostatnej skupiny, pretože u nich ešte nedošlo ku tkanivovej špecializácii.

2.   podríša: Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa)

1.   kmeň: Hubky (Porifera)

2.   kmeň: Pŕhlivce (Cnidaria)

1.   trieda: Polypovce (Hydrozoa)

2.   trieda: Medúzovce (Scyphozoa)

3.   trieda: Koraly (Anthozoa)

3.   kmeň: Nepŕhlivce (Acnidaria)

BILATERALIA - DVOJSTRANNE SÚMERNÉ ŽIVOČÍCHY

Bilaterálne symetrické živočíchy sú typické tým, že sa im embryonálne zakladajú 3 záročné listy: endoderm, ektoderm a mezoderm.

Vznik bilaterálií umožnil viaceré telesné zdokonalenia. Bilaterálna symetria vznikla ako výsledok prispôsobovania sa plazivému spôsobu života na pevnom podklade, čo má za následok, že sa pravá a ľavá strana živočícha stáva rovnakou. Toto predĺženie živočícha diferencuje telo na brušnú (ventrálnu) stranu špecializovanú na pohyb a chrbtovú (dorzálnu) stranu formovanú predovšetkým na ochrannú funkciu.

Najdôležitejší výsledok týchto premien je však vznik hlavy (cephalon), kde začína proces koncentrácie nervovej sústavy, príjmu potravy a zmyslov - cefalizácia.

Fylogenetický pôvod bilaterálií treba hľadať v spoločnom prapredkovi s pŕhlivcami (Cnidaria). Vývoj k dvojstrannej súmernosti sa udial zmenou voľne plávajúcich lariev typu planuly k lezeniu po dne (Jägerstern, 1955). Ich fylogeneticky príbuznou skupinou sú však aj nepŕhlivce (Acnidaria), ktoré svojou stavbou i vývinom, ale aj životným cyklom, pripomínajú takéto larválne formy.

Mezoderm u Bilateralia však môže vzniknúť dvoma spôsobmi, čo rozdeľuje celú túto skupinu na dve nezávislé vývojové vetvy:

1.   prvoústovce - Protostomia

2.   druhoústovce - Deuterostomia

Vznik mezodermu dal základ novej konštrukcie, ktorá vedie k vzniku druhotnej telovej dutiny -coelomu. Vznik coelomu a jeho článkovania je významným pokrokom vo fylogenéze živočíchov. Umožnil zvýšiť efektívnosť pohybu. Pohyb vyžadoval zvýšenie nárokov na koordináciu, čo viedlo k vzniku dokonalejšej nervovej sústavy. Zvýšený celkový metabolizmus mal za následok vznik komplexných sústav na priíjem potravy, vylučovanie, obehový systém, dýchanie a pod. Vytváranie vnútorného orgánového prostredia v oddelenej telovej dutine coelome a jeho charakteru ako hydroskeletu dáva možnosti prieniku na suchú zem. Rôznorodé adaptácie v stavbe tela ich predurčujú ako možnú východziu skupinu evolúcie coelomatických živočíchov.

U prvoústovcov vznikajú ústa na mieste blastoporu, u druhoústovcov na mieste blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú osobitne (Hatschek, 1888).

NOVINKA
Na základe súčasných poznatkov treba obe skupiny Protostomia a Deuterostomia skôr nazývať Gastroneuralia a Notoneuralia, lebo umiestnenie nervovej sústavy je konštantnejším znakom ako vznik úst a anusu (u prvých je nervová sústava na brušnej strane a u druhých na strane chrbtovej).

SKUPINA: PRVOÚSTOVCE

Základné charakteristiky prvoústovcov sú:

1.   Ústa vznikajú na mieste blastoporu - prvoúst.

2.   Nervová sústava sa nachádza na brušnej strane.

3.   Ak je prítomná druhotná telová dutina - coelom, tak vzniká teloblasticky.

Poznámka
Teloblastický spôsob je jedným z dvoch možných spôsobov vzniku mezodermu. Vychádza z blastoméry 4d (blastoméra je bunka blastuly, 4d je jej označenie, ktoré hovorí o jej umiestnení a pôvode - nie je dôležité).

Vznik prvoúst je doložený embryonálne. Po predĺžení gastrulárneho zárodku štrbina prvoúst postupne zrastá a z ostatku blastoporu vznikajú ústa. Anus sa tvorí druhotne, vnorením ektodermu do vnútra tela. Mezoderm vzniká z buniek, ktoré produkuje bunka 4d. Tieto vnikajú medzi ektoderm a endoderm. Ak je vyvinutá cievna sústava, tak krv prúdi do hlavy chrbtovou cievou a späť sa vracia brušnou.

U prvoústovcov prevládajú 3 základné typy telovej organizácie:

1.   schizocélny (acélny) - prvotná telová dutina vyplnená parenchýmom (ploskavce)

2.   pseudocélny - parenchým zatlačený na steny dutiny (okrúhlovce)

3.   célomový - majú druhotnú telovú dutinu - coelom (mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce)

Veľmi dôležitým znakom prvoústovcov je prítomnosť larvy trochofórového typu (vyskytuje sa ešte aj planula). Tieto larvy sa vznášajú v planktóne.

Prvoústovce predstavujú veľkú skupinu živočíchov, ktorá má asi 22 kmeňov. Pre stredoškolské potreby stačí poznať 5 najdôležitejších.

2.   podríša: Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa)

1.   vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia)

1.   kmeň: Ploskavce (Plathelminthes)

2.   kmeň: Okrúhlovce (Nemathelminthes)

3.   kmeň: Mäkkýše (Mollusca)

4.   kmeň: Obrúčkavce (Annelida)

5.   kmeň: Článkonožce (Arthropoda)