KMEŇ: Hlístovce Neamthelmintes

V systéme okrúhlovcov (Nemathelminthes) sa udiali v poslednom období výrazné zmeny, a ani dnes ešte táto skupina živočíchov nemá stále miesto. Kmeň okrúhlovce bol spočiatku rozdenený na dve triedy: vírniky (Rotatoria) a hlístovce (Nematoda) . Okrúhlovce boli pritom zaraďované v blízkosti kmeňa ploskavcov (Plathelminthes).

Poznámka:
Jedným z najdôležitejších spoločných znakov vírnikov a hlístovcov je konštantný počet buniek, z ktorých sa telo jedincov obidvoch tried skladá. Majú aj spoločný typ telovej dutiny - pseudocel, vylučovacej sústavy - protonefrídie, nervovej sústavy - pásová s okolohltanovou obrúčkou. Tráviacu sústavu majú rúrovú, zakončenú análnym otvorom. Obe skupiny živočíchov sú oddeleného pohlavia. Ploskavcom sú vírniky a hlístovce podobné hlavne stavbou nervovej sústavy.

Neskôr boli obidve triedy okrúhlovcov taxonomicky povýšené na kmene (vírniky - Rotifera, hlístovce - Nematoda). Ďalej sa však prisudzovali obidvom kmeňom isté fylogenetické príbuznosti, lebo boli zaradené bok po boku do skupiny Pseudocoelomata spolu s ďalšími menej významnými kmeňmi.

Poznámka
 Podľa tohto delenia existujú 3 skupiny:

 Acoelomata (z telovou dutinou schizocél),

 Pseudocoelomata(telová dutina pseudocél)

 Coelomata (druhotná telová dutina - célom).  Do skupiny célomát boli zaradené mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce.

Najnovšie sa podrobným štúdiom hlístovcov prišlo na to, že v stavbe ich tela došlo k zjednodušeniu, čo bol dôsledok prechodu k parazitickému spôsobu života (hlístovce sú väčšinou vnútrotelové parazity). Predpokladá sa, že fylogeneticky sú až za obrúčkavcami (Annelida). Kmeň hlístovcov sa tak zaradili do línie zvliekavcov (Ecdysozoa), kam patria aj článkonožce (Arthropoda).

NOVINKA
V súčasnosti sa prvoústovce rozdeľujú na 2 skupiny: Nonspiralia (syn. Pseudocoelomata) aSpiralia podľa toho, či brázdenie oplodneného vajíčka je alebo nie je špirálne.Pseudocoelomata sú fylogeneticky primitívnejšie. Do tejto skupiny zaraďujeme dnes okre

m iného aj vírniky (kmeň Rotifera). Spiralia sa delia na 3 vývojové línie, podľa typu larvy:Atrochozoa (kam zaraďujeme aj ploskavce), Trochozoa (mäkkýše, obrúčkavce) a Ecdysozoa(hlístovce, článkonožce). Kmeň hlístovcov (Nematoda) patrí ešte do osobitného nadkmeňa (okrúhlovce - Nemathelminthes). (Acélomáty sa z prvoústovcov vyčlenili ako samostatná vývojová vetva.)

 

Charakteristika hlístovcov:

Hlístovce (Nematoda) majú predĺžené telo valcovitého tvaru. Medzi ektodermou a endodermou je dutina pseudocel vyplnená tekutinou. Povrch tela je väčšinou hladký, celý pokrytý kutikulou. Pohy

b im umožňuje kožno-svalový vak. Tráviaca sústava je rúrová, zakončená análnym otvorom. Trávenie je mimobunkové. Nervová sústava je zložená z okolohltanovej obrúčky, z ktorej vybiehajú do tela 2 nervové pásy. Vylučovacia sústava sú protonefrídie alebo kožné žľazy. Okrúhlovce sú oddeleného pohlavia (gonochoristi). Vývin je priamy alebo cez larvy.

Okrem toho, že sú hlístovce predovšetkým parazitmi živočíchov (a dokonca aj rastlín), žijú aj vo vode a v pôde bohatej na organické látky. Parazitické druhy žijú v koži, pľúcach, krvnom obehu, v obličkách a pod. Niektoré prenikajú aktívne cez pokožku. V človeku parazituje viacero druhov hlíst, napadnutých je okolo 3 miliardy ľudí.

 červy s valcovitým, nečlánkovaným telom

-          na priereze okrúhle

-          žijú buď voľne (pôda, sladká a slaná voda) alebo ako parazity rastlín a živočíchov

-          prvotná telová dutina pseudocél – medzi ekto- a endodermou

-          pseudocél tvorí hydroskelet (koncentrujú sa tu odpad ové látky z metabolizmu) a dáva telu tvar

-          kutikula – ochrana pred vonkajšími vplyvmi, pri raste sa zvlieka, v prednej časti tela vyrastajú štetiny – zmyslový aparát tela

-          tráviaca sústava  ústny otvor → cicavý orgán; črevo končí análnym otvorom

-          vylučovacia sústava – protonefrídie

-          dýchacia sústava: celým povrchom tela; mnohé dýchajú anaeróbne (kyslík získavajú rozkladom sacharidom z potravy – endoparazity)

-          cievna sústava – nemajú

-          nervová sústava – pásová gangliová (dva nervové uzly spojené okolohltanovou obrúčkou →z nej vybiehajú pásy do celého tela)

-          rozmnožovacia sústava – gonochoristy, pohlavný dimorfizmus (samice sú väčšie ako samce), vývin nepriamy prostredníctvom larvy

úloha : popíš stavbu tela hlístovca na priereze a popíš časti telovej dutiny

Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) je u nás najrozšírenejším druhom. Dosahuje dĺžky 100-300 mm. Dozrieva v čreve človeka, kam sa dostane v podobe vajíčok najčastejšie z neumytej zeleniny, ovocia a znečistenej vody. Silnejšie nákazy sa prejavujú únavou, kašľom a horúčkou. Hlísty ochudobňujú človeka o živiny a poškodzujú črevnú sliznicu. Sú rozšírené po celom svete.

Poznámka
Hlísta sa do človeka dostane v podobe vajíčok pri slabom dodržiavaní hygieny. Z vajíčok sa liahnu larvičky, ktoré sa zavŕtavajú do sliznice čreva. Krv ich prináša do pľúc a vykašliavaním sa dostávajú opäť do tráviacej rúry, kde sa uchytávajú v sliznici a dospievajú. Majú vysokú produkciu vajíčok (okolo 60 miliónov). Hlísty pri nízkom výskyte nespôsobujú problémy, pri väčšej nákaze porušujú sliznicu čreva a môžu spôsobiť upchatie čriev. V niektorých krajinách je napadnutých až 95% populácie (v Európe okolo 3%).

Háďatko repné (Heterodera schachtii) parazituje na cukrovej repe, zemiakoch a ovse tak, že vyciciava bunky korienkov a ochudobňuje tak rastlinu o živiny. Je dlhé asi 2 mm. Vytvára cysty, ktoré na jar uvoľňujú dalšie vajíčka. Okrem tohto háďatka poškodzujú kultúrne rastliny aj háďatko pšeničné a háďatko zhubné, ktoré poškodzuje aj iné rastliny ako obilniny.

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) je dlhá 3-12 mm. Žije v čreve detí i dospelých. Nákaza vzniká pri prehltnutí vajíčok napr. potravinami. Samičky vyliezajú v noci z konečníka a znášajú vajíčka. Ich činnosť vyvoláva silné svrbenie.

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis) je dlhý 1,5-4 mm. Parazituje na ošípaných, líškach, vzácnejšie u človeka. Nákaza vzniká pri jedení polosurového bravčového mäsa, v ktorom sú zapuzdrené larvy - trichíny. Cudzopasník vyvoláva nebezpečné ochorenie - trichinelózu, ktorej priebeh závisí od množstva lariev usadených vo svaloch. Silné nákazy sa končia smrťou.

Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) – črevný parazit; až 30 cm; rovné so špirálovito

zakončeným koncom tela

Vývinový cyklus: oplodnené vajíčka sa dostanú s výkalmi do hnoja alebo močovky →

hnojenie zeleniny → nedostatočne umytá zelenina sa dostáva do tela človeka → žalúdok →

vývin lariev → prienik do krvi → priedušky a pľúca → kašľom sa dostávajú do ústnej dutiny

→ prehĺtaním opäť do tráviaceho traktu, kde pohlavne dospejú

- prenáša sa aj slinami psa, psy treba odčervovať

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) – 1 cm, biele telo; samica vajíčka kladie do

konečníka → dráždia epitel konečníka → svrbenie (postihnutý sa škrabe, čím sa mrle

dostávajú na prsty alebo bielizeň a ďalej sa šíria)

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis) – parazit ošípaných, psov, potkanov, diviakov a

človeka (konzumáciou mäsa, ktoré obsahuje opuzdrené cysty) → v žalúdku sa púzdro

rozpustí → lymfa (pohlavne dospievajú) – oplodnenie – kladie larvy, ktoré roznáša po celej

cievnej sústave → prienik do intenzívne pracujúcich svalov (bránica, medzirebrové svaly,

jazyk) → teploty

Vlasovec očný (Loa loa) – tropická Afrika, pri napadnutí človeka sa dostáva do oka, kde sa

stočí → môže spôsobiť slepotu

Vlasovec miazgový (Wuchereria bancrofti) – tropický druh, napáda lymfatickú sústavu,

odumreté jedince spôsobujú zápaly (končatiny, semenníky) → obrovské zdureniny

(elefentiáza)

Háďatko pšeničné (Anguina tritici) – parazit na listoch pšenice → klas (tvorí hrčky – vývin lariev) → hrbolčeky sa dostávajú do pôdy → nákaza ďalších rastlín

Háďatko repné (Heterodera schachtii) – koreň cukrovej repy → vädnú a hynú

 

Poznámka
Životný cyklus svalovca je prinajmenšom zaujímavý. Larvy sa dostávajú do ciev, roznášajú sa po tele, usadzujú sa v dobre prekrvených orgánoch (bránica, jazyk, rebrové svaly) a medzi svalovými vláknami vytvárajú púzdra, ktorých obal obrannými reakciami organizmu vápenatie (pseudocysta). Pseudocysty sa dostávajú mäsom do tráviacej rúry nového hostiteľa, z ktorých larvy vnikajú do sliznice čreva a rýchlo dospievajú. Larválne štádiá prežívajú niekedy aj 40 rokov.

 

NOVINKA
Podľa najnovšej klasifikácie majú hlístovce (Nematoda) hodnotu kmeňa, ktorý patrí do nadkmeňa okrúhlovcov (Nemathelminthes), ten patrí do vývojovej línie zvliekavcov (Ecdysozoa), tá do skupiny Spiralia, a vývojového stupňa prvoústovcov (Protostomia).

 

Kmeň: Vírniky Rotattoria

Vírniky (Rotatoria) sú najmenšie (mikroskopické) mnohobunkové živočíchy. Ich dĺžka tela nepresahuje 2 mm. Sú zložené z konštantného počtu buniek, dorastajú zväčšovaním buniek a majú malú regeneračnú schopnosť. Na hlave majú obrvený veniec, pomocou ktorého plávajú alebo si priháňajú potravu. Telovú dutinu tvorí pseudocoel. Telo je chránené tenkou kutikulou, pri niektorých druhoch masívnym ochranným pancierom. Nervová sústava je tvorená gangliom, z ktorého vychádzajú 2 nervové pásy. Osobitosťou tráviacej sústavy vírnikov je tzv. mastax. Je to chitinózny žuvací útvar slúžiaci na drvenie potravy. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Vírniky sú oddeleného pohlavia, vývin je priamy.

Vírniky sú prevažne sladkovodné živočíchy. Sú kozmopolitne rozšírené. Mnohé druhy preferujú skôr vlhké prostredie pred priamym vodným prostredím (rieky, jazerá). Nájdeme ich preto aj v machu, lišajníkoch, pôde a pod.

Vírnik Keratella quadrata má telo pokryté kutikulovým pancierom veľmi premenlivého tvaru. Letné populácie majú ostne dlhšie, v zime sa skracujú, inokedy sú vyvinuté nerovnako. Tento druh je súčasťou planktónu stojacich vôd.

NOVINKA
Najnovšie sa vírniky radia do kmeňa Rotifera, ktorý má jednu triedu Rotatoria. Kmeň Rotiferapatrí do skupiny Pseudocoelomata v rámci vývojového stupňa prvoústovcov (Protostomia).

 

 

 

 

 

 

-