RADIATA - LÚČOVITO SÚMERNÉ ŽIVOČÍCHY

Telo týchto živočíchov je vakovité, lúčovito súmerné, zložené z dvoch zárodočných listov, zodpovedá gastrálnemu typu. Živočíchy sem patriace nazývame mechúrniky (Coelenterata). Na povrchu majú epiteliálny ektoderm, tráviacu dutinu vystiela epiteliálny endoderm. Medzi nimi sa rôzne vyvíja vrstva buniek zmiešaného pôvodu z ektodermu a endodermu - mezoglea. Tráviaca dutina vytvára gastrovaskulárnu sústavu (tráviaca + dýchacia + cievna sústava) ústiacu na povrchu jediným prijímacím i vyvrhovacím otvorom. U mechúrnikov dochádza k výraznej špecializácii tkanív, diferencuje sa svalová, nervová a tráviaca sústava. Nervová sústava je prevažne difúzna a vzniká z ekto- aj z endodermu (u ostatných je NS výlučne ektodermálneho pôvodu!). Vo vývine sa strieda pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie - metagenéza.

Kmeň: Pŕhlivce (Cnidaria)

Pŕhlivce (Cnidaria) sú prevažne morské druhy, len malá časť žije v sladkých vodách. Telo je tvorené z dvoch vrstiev (ektoderma, endoderma), medzi ktorými je rôsolovitá mezoglea. Vnútro tela tvorí tráviaca dutina, mechúrik. Na rozdiel od hubiek trávenie mechúrnikov je mimobunkové. Tráviaca plocha sa pritom pri jednotlivých triedach stále zvyšuje, čo má za následok lepšie využitie energie. Ústnym otvorom prúdi potrava dnu a zároveň aj von z tela.

Okolo ústneho otvoru sú sústredené ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky (nematocyty, cnidoblasty) sú špeciálne bunky s vymrštiteľným dutým vláknom. Vnútro bunky je vyplnené hypnotoxínom, ktorým omračujú korisť. Popŕhlenie medúzou je vždy nepríjemné a ťažko sa hojí.

Zaujímavosť
Takou zaujímavosťou pŕhlivých buniek je fakt, že sa správajú ako samostatné živé organizmy. Existuje veľa prípadov, kedy niektoré druhy ploskulíc živiace sa polypmi, mali v pokožke aktívne pŕhlivé bunky, ktoré sa tam dostali cez tráviacu sústavu ploskulice.

Rodozmena pŕhlivcov

Pŕhlivce sa vyskytujú v dvoch formách:

1.   polypové štádium - je prisadnuté a väčšinou nepohlavné

2.   medúzové štádium - je plávajúce a vždy produkuje pohlavné bunky

Rodozmena (metagenéza) predstavuje striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. Z oplodnených vajíčok vznikajú ploché obrvené larvy planuly, ktoré prisadajú na dno a vyrastá z nich polyp. Je to polypové štádium. Po dozretí odškrcuje polyp pučaním - strobiláciou vzniknuté mladé medúzky, tzv. ephiry. Strobilácia teda predstavuje nepohlavný spôsob rozmnožovania. Pohlavná generácia predstavuje práve tieto medúzky, na ktorých sa po dozretí vytvárajú pohlavné bunky. Je to medúzové štádium.

Striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie prebieha u všetkých tried pŕhlivcov. Polypovce môžu taktiež tvoriť medúzové štádium, aj keď len mikroskopické. U nich sa pohlavné bunky tvoria prevažne na špeciálnych polypoch, tzv. gonozoitoch. Prevládajúce štádium u nich je polypové. Medúzovce majú naopak prevládajúce štádium medúzové, ale všetky vytvárajú aj polypové štádium rozmnožujúce sa určitý čas nepohlavne strobiláciou. Koraly netvoria vôbec medúzové štádium ale rodozmenu majú podobnú ako polypovce.

Trieda: Polypovce

Polypovce (Hydrozoa) sú organizmy, pri ktorých dochádza k diferenciácii buniek a tým pádom sa vytvára viac typov tkanív. Na ramenách sa nachádzajú svalové bunky, uložené vo dvoch navzájom funkčne antagonistických vrstvách, ktoré zabezpečujú pohyb ramien. Nervové bunky u polypa vytvárajú rozptýlenú nervovú sústavu, bez náznakov koncentrácie do ganglií. Trávenie prebieha vo vakovitej tráviacej dutine, ktoré zasahuje až do ramien.

Vo vývine polypovcov prevažuje polypové štádium, niektorým druhom dokonca medúzové štádium chýba. U polypovcov je časté vytváranie kolónií, ktoré môžu byť monomorfné, zložené z polypov rovnakého vzhľadu a funkcie, alebo polymorfné, kde sú jednotlivé jedince úzko prepojené a špecializované na vykonávanie rôznych funkcií (nadnášanie, chytanie koristi, trávenie, rozmnožovanie).

Najčastejším vodným zástupcom je nezmar zelený (Chlorohydra viridissima), má zelené telo od symbiotických rias. Spodnou časťou tela sa prichytáva na kamene alebo rastliny a s natiahnutými ramenami vyčkáva na korisť. Živí sa drobnejšími vodnými živočíchmi. Pomocou prísavkovitého konca tela a úst sa môže pohybovať. Žije v rybníkoch, jazierkach, riečnych ramenách a pod. Na pododných miestach žije u nás aj nezmar hnedý (Hydra oligactis).

Zaujímavosť
Nezmary sú známe svojou veľkou regeneračnou schopnosťou. Ak jedného jedinca rozrežeme na viac častí, každý kúsok dorastie na normálneho živočícha.

Zástupca polypovcov, ktorý tvorí medúzové štádium, vyskytuje sa aj u nás. Medúzovka sladkovodná (Craspedacusta sowerbeii) žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách (Rusovce). Je to veľmi expanzívny druh, v súčasnosti preniká aj do sladkých vôd Austrálie. Polyp je nenápadný, bez zreteľných ramien.

Trieda: Medúzovce

Medúzovce (Scyphozoa) sú len morské jedince, u ktorých prevažuje medúzové štádium nad polypovým. Vznikajú strobiláciou polypa, kedy sa od jeho tela oddelí pohyblivá časť s ramenami a pohlavnými bunkami - medúza.

Gastrovaskulárna sústava je u medúz zložitejšia ako u polypov. Nervová sústava je difúzna, hoci na okrajoch zvona sa zhlukujú nervové bunky do ganglií, tzv. rhopálií. Prítomná je aj statocysta. Niektoré druhy majú dobre vyvinuté oko. Rozvoj nervovej sústavy a zmyslových orgánov súvisí s dravým spôsobom života.

Medúzy žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Najbežnejším druhom v letných mesiacoch v Severnom mori je tanierovka ušatá (Aurelia aurita).

Trieda: Koraly

Koraly (Anthozoa) majú tráviacu dutinu rozdelenú prepážkami na viac častí, čo značne zvyšuje tráviacu a vstrebávaciu plochu pre živiny. Väčšina druhov má schránku (okrem sasaniek). Nemajú pŕhlivé bunky. Polyp žije prisadnuto, medúzové štádium chýba. Vytvárajú koralové útesy, ktoré sú schopné dorastať.

Medzi najznámejších zástupcov patrí napr. lalokovník prstnatý (Alcyonum digitatum) žijúci v severných moriach. Tvar jeho tela a žlto-oranžové sfarbenie pripomína prsty. Koral červený (Corallium rubrum) žije v Stredozemnom mori. Robia sa z neho ozdobné korále.

Zo sasaniek je najznámejším druhom adamsia pustovnícka (Adamsia palliata). Žije v symbióze s rakom pustovníckym (Pagurus pridauxi). Žije na ulite, pri zmene schránky prechádza opatrne na novú. Chráni raka svojimi pŕhlivými ústrojmi.

Táto fotogaléria je prázdna.

Táto fotogaléria je prázdna.

Táto fotogaléria je prázdna.