SEMENNÉ RASTLINY

Semenné rastliny (Spermatophyta) sú najdokonalejšou skupinou rastlín. Hlavným znakom semenných rastlín je to, že všetky vytvárajú kvet (flos), v ktorom sa nachádzajú samčie a/alebo samičie pohlavné orgány (tyčinky, piestiky) produkujúce pohlavné bunky (peľ a vajíčka). Kvety tak predstavujú de facto jediný gametofytický útvar semenných rastlín. Semenné rastliny tvoria semená, ktoré sú uzavreté v plodoch (carpus). Plody zabezpečujú rozširovanie druhov.

Podľa prítomnosti oplodia chrániaceho semeno rozoznávame:

1.   nahosemenné rastliny - majú "holé" semeno

2.   krytosemenné rastliny - majú semeno ukryté v oplodí

Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďorastami a krytosemennými rastlinami. Ich predkovia sa vyvinuli koncom starších prvohôr a stavbou sa málo podobali dnešným zástupcom. Tropická klíma v tom období bola veľmi suchá, listy boli preto malé, kožovité s hrubou vrstvou kutikuly, perovito strihané. Dnešné nahosemenné rastliny majú listy ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené. Vajíčka na plodolistoch sú nekryté. Plodolisty u nahosemenných rastlín sú ploché alebo listové. Nemajú kvety v pravom slova zmysle - sú nahé, jednopohlavné, vetroopelivé. Na rozdiel od krytosemenných rastlín sa len zriedka rozmnožujú vegetatívne. Väčšinu dnes žijúcich (recentných) nahosemenných rastlín zaraďujeme do oddelenia Pinophyta - borovicorasty.

Ku krytosemenných rastlinám (Angiospermae) patria najvyššie organizované rastliny, a to dreviny aj byliny. Vyvinuli sa na konci druhohôr a niektorí dokonca spájajú ich rozšírenie (najmä jedovatých druhov) so zánikom dinosaurov. Patrí sem prevažná časť semenných rastlín (asi 220 000 druhov). Semeno je ukryté v plode. Vajíčka a semená chráni oplodie a zúčastňuje sa na ich rozširovaní. Plody môžu byť suché alebo dužinaté. Všetky krytosemenné rastliny zaraďujeme do oddelenia Magnoliophyta - magnóliorasty.

2.   podríša: Vyššie rastliny (Cormobionta, Embryobionta)

6.   oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)

1.   trieda: Ginká (Ginkgopsida)

2.   trieda: Ihličnany (Pinopsida)

7.   oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

2.   trieda: Jednoklíčnolistové (Liliopsida)

Oddelenie: Borovicorasty

V súčasnosti je skupina rastlín patriacich do oddelenia borovicorastov (Pinophyta) na ústupe. Recentné druhy sú väčšinou stromovité alebo krovité dreviny.

Trieda: Ginká

6.   oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)

1.   trieda: Ginká (Ginkgopsida)

1.   čeľaď: Ginkovité (Ginkgoaceae)

Ginká (Ginkgopsida) sú stromy druhotne hrubnúce, bohato rozkonárené s rozmanitými listami, ale najčastejšie s listami vejárovitými. Objavili sa na Zemi začiatkom karbónu a najbohatšie zastúpenie dosiahli v triase a jure. Ešte v priebehu treťohôr boli rozšírené aj v Grónsku. Potom postupne vplyvom meniacej sa klímy ustupovali.

Dnes žije už len jediný druh - ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba). Je to najstaršia "žijúca fosília", ktorá je súčasťou zemskej flóry už vyše 200 miliónov rokov. Má charakteristické vejárovité listy s rovnobežnou žilnatinou, ktoré sú na jeseň jasnožlté, potom opadnú. Plod je dužinatý, podobný kôstkovici, s jedlým jadrom. Ginko rastie prirodzene už len na jednom mieste v Číne, inde ako kultúrna drevina (na Slovensku rastie takto asi 140 jedincov). Dožíva sa úctihodného veku 1 200 až 2 000 rokov. Výťažok z ginka pôsobí pozitívne na prekrvenie periférneho cievneho systému.

Poznámka
Ak ste si náhodou mysleli (ako aj ja), že ginko je len taký malý krík, tak je to mohutný strom dorastajúci do výšky až 50 m.

Trieda: Ihličnany

Medzi ihličnany (Pinopsida) patria všetky ihličnaté stromy pochádzajúce z ryniorastov. Listy majú ihlicovité, zväčša neopadavé a ich stredom sa tiahne cievny zväzok. Veľa druhov sa využíva v papierenskom a drevárskom priemysle. Ihličnany sú citlivejšie na znečistenie prostredia ako listnáče alebo byliny a vplyvom kyslých dažďov rýchlo vysychajú.

Poznámka
Niekedy sa môžete stretnúť s označením tejto triedy ako ihličiny - je to to isté, aj keď podľa môjho názoru nespisovné.

6.   oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)

2.   trieda: Ihličnany (Pinopsida)

1.   čeľaď: Borovicovité (Pinaceae)

2.   čeľaď: Cyprusovité (Cupressaceae)

3.   čeľaď: Tisovité (Taxaceae)

4.   čeľaď: Tisovcovité (Taxodiaceae)

Čeľaď: Borovicovité

Zástupcovia čeľade borovicovitých (Pinaceae) sa vyskytujú prevažne v oblastiach severného mierneho pásma. Jednopohlavné kvety rastú na tom istom jedincovi. Zo samičích šištíc sa vyvíjajú zdrevnatené šišky. Okrem borovíc (Pinus) sem patria jedle (Abies) a smreky (Picea). Borovicu spravidla od týchto dvoch odlíšite - má listy na brachyblastoch, z ktorých vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, troch alebo piatich. Jedľu od smreku odlíšite hlavne pomocou šišky - u jedli je v dospelosti sediaca a rozpadavá, u smreku je visiaca a nerozpadavá. Taktiež kôra jedle je po opadnutí listov hladšia ako kôra smreku.

Borovice na našom území zastupuje viacero domácich druhov. Z nich najznámejšia, borovica lesná (Pinus sylvestris), je známa aj ako borovica sosna. Na otvorenom priestranstve je tento strom široko rozkonárený, v obmedzenom priestore je však úzky. Dosahuje výšku 35 m. Vo veľkých nadmorských výškach rastie u nás aj borovica limbová (Pinus cembra), vysoká asi 20 m. Borovica horská (Pinus mugo), známa ako kosodrevina, je poliehavý ker, rastúci nad hornou hranicou lesa, kde vytvára samostatné pásmo. Pomerne častý u nás zdomácnený druh je borovica čierna (Pinus nigra). Od domácej borovice lesnej ju odlíšite tmavším a výrazne dlhším (do 15 cm) ihličím.

Domácim druhom u nás je jedľa biela (Abies alba). Dosahuje výšku 40 m. Listy sú dlhé 3 cm, so zárezom na špičke, na vrchnej strane lesklé a tmavozelené, s dvoma belavými pásikmi na spodnej strane. Kratšie smerujú nahor. Samčie kvety sú žlté, samičie sú zelené. Plodom je valcovitá, vzpriamená tmavohnedá šiška, dlhá do 15 cm. Šišky sa vyskytujú často len na vrchole stromu. Jedľa u nás netvorí samostatné spoločenstvá, rastie spolu s bukmi. Dožíva sa až 500 rokov. Často sa používa ako vianočný stromček.

Zo smrekov je u nás pôvodný smrek obyčajný (Picea abies). Rastie do výšky 50-60 m. Listy má ihlicovité, štíhle a pevné, dlhé do 2 cm, ostro zakončené, tmavozelené. Samčie kvety sú najskôr červené, po otvorení žlté, samičie červené. Plodom je valcovitá, hnedá visiaca šiška, dlhá do 15 cm. Smrek u nás tvorí lesy od 1200 do 1600 m n.m. Má mnohé variety a kultivary. Hojne sa pestuje kvôli komerčnej hodnote dreva.

Do čeľade borovicovitých patrí aj smrekovec opadavý (Larix decidua). Je to náš jediný opadavý ihličnatý strom. Dorastá do výšky 40 m. Listy má ihlicovité, mäkké, dlhé do 4 cm. Samčie kvety sú žlté, ovisnuté, samičie červené, vzpriamené. Plodom je vajcovitá vzpriamená hnedá šiška, dlhá asi 4 cm. U nás je tento druh taktiež pôvodný.

Čeľaď: Cyprusovité

Do čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) patria vždyzelené stromy a kry. Zahŕňa aj cyprusy (Cupressus) a borievky (Juniperus), ktoré sú rozšírené po celom svete. Malé listy sú na mladých jedincoch obyčajne ihlicovité, ale na dospelých stromoch šupinovité. Samčie a samičie kvety sú oddelené, môžu vyrastať na tom istom alebo inom jedincovi. Plodom je šiška, v prípade borievok sa však podobá na bobuľu.

Poznámka
Často si ľudia pletú pojmy cyprus a cykas. Cykasy patria dokonca do iného oddelenia - cykasorasty (Cycadophyta), ktoré sú príbuzné borovicorastom.

Borievka obyčajná (Juniperus communis) dorastá do výšky 6 m. Môže rásť aj ako poliehavý alebo plazivý hustý ker alebo strom. Listy má ihlicovité a štíhle, dlhé do 1,2 cm, v praslenoch, ostro zakončené, lesklé, zelené, so širokým bielym prúžkom na hornej strane. Samčie kvety sú žlté, samičie malé, zelené, vyrastajú na rozdielnych jedincoch. Plodom je lesklá bobuľovitá čierna šiška dlhá 6 mm, charakteristickej chuti ginu. Robí sa z nej borovička. :-)

Tuja západná (Thuja occidentalis) dosahuje výšku 20 m. Listy má šupinovité a veľmi malé, na hornej strane lesklé, žltkastozelené. Samčie kvety sú červené, samičie žltohnedé, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je podlhovastá vzpriamená šiška, dlhá 1 cm, po dozretí hnedá, šupinatá. Tuja západná sa do Európy dostala ako jeden z prvých severoamerických druhov. Šľachtením vznikli početné okrasné formy so sfarbeným lístím a mnohé so zakrpateným vzrastom.

Čeľaď: Tisovité

Zástupcovia čeľade tisovitých (Taxaceae) nemajú semená v šiške. Patria sem vždyzelené stromy a kry. Kvety sa zvyčajne nachádzajú na oddelených jedincoch. Samičie dozrievajú do jediného semena, obklopeného dužinatým mieškom.

Tis obyčajný (Taxus baccata) dosahuje výšku 20 m. Listy má čiarkovité, dlhé do 3 cm, na hornej strane tmavozelené, s dvoma svetlými prúžkami na spodnej strane. Rastú najčastejšie v dvoch radoch po oboch stranách výhonku. Samčie kvety sú svetložlté, rastú v súkvetiach v pazuchách listov, samičie kvety rastú jednotlivo na konci výhonku. Plodom je jediné semeno, obklopené dužinatým, zvyčajne červeným mieškom, dlhým 1 cm. Tis obyčajný sa vyskytuje na vápenatých pôdach v Afrike, juhozápadnej Ázii a Európe.

UPOZORNENIE
Všetky časti tisu okrem zrelého sladkého červeného mieška sú jedovaté!

Čeľaď: Tisovcovité

Čeľaď tisovcovité (Taxodiaceae) zahŕňa opadavé i vždyzelené stromy, rastúce v Severnej Amerike, východnej Ázii a Tasmánii. Listy môžu byť ihlicovité alebo šupinovité. Samčie aj samičie kvety rastú oddelene na tom istom jedincovi. Samičie sa vyvinú do drevnatých šišiek.

Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) dosahuje výšku až 100 m. Listy má čiarkovité, dlhé do 2 cm, na hornej strane tmavozelené, s dvoma bielymi prúžkami na spodnej strane. Samčie kvety sú žltohnedé, samičie zelené. Plodom je súdkovitá až zaoblená červenohnedá šiška, dlhá do 3 cm, dozrieva rok. Sekvoje majú svoj pôvod v južných štátoch USA. Rastú na nízkych úbočiach v pobrežných oblastiach.

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) dorastá do výšky 80 m. Listy má dlhé do 8 mm, ostro zakončené, s odstávajúcimi vrcholmi, tmavé modrozelené. Samčie kvety sú žlté, samičie zelené. Plodom je súdkovitá šiška, dlhá do 7,5 cm, po dvojročnom dozrievaní hnedá. Sekvojovec mamutí má svoj pôvod na horských svahoch Kalifornie.

Oddelenie: Magnóliorasty

Magnóliorasty (Magnoliophyta), oddelenie reprezentujúce krytosemenné rastliny (Angiospermae), dosiahli najvyšší stupeň vývoja zo všetkých rastlinných skupín. Spočiatku to boli stromovité formy, neskôr krovinaté a nakoniec bylinné formy. Toto oddelenie sa rozdeľuje na dve triedy, ktorých zástupcovia sa od seba líšia v niekoľkých charakteristických znakoch:

Tip
Pre úplné pochopenie opisu rastlín je dobré si predtým najprv prezrieť opis morfológie rastlinných orgánov, ako napr. list (rozdiel medzi listom a lístkom, stonkou a stopkou, tvary listu, žilnatina a pod.) a kvet (početnosť, tvar súkvetí a pod.) - pozri Stavba tela rastlín - Rastlinné orgány.

Trieda: Dvojklíčnolistové

Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida) sú fylogeneticky staršie ako jednoklíčnolistové. Zaraďujeme sem väčšinu súčasných bylín, ale aj dreviny.

7.   oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

1.   podtrieda: Magnóliové (Magnoliidae)

2.   podtrieda: Hamamelové (Hamamelidae)

3.   podtrieda: Klinčekové (Caryophyllidae)

4.   podtrieda: Diléniové (Dilleniidae)

5.   podtrieda: Ružové (Rosidae)

6.   podtrieda: Astrové (Asteridae)

Podtrieda: Magnóliové

Magnóliové (Magnoliidae) zahŕňajú najstarších zástupcov dvojklíčnolistových.

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

1.   podtrieda: Magnóliové (Magnoliidae)

1.   čeľaď: Magnóliovité (Magnoliaceae)

2.   čeľaď: Leknovité (Nymphaeaceae)

3.   čeľaď: Iskerníkovité (Ranunculaceae)

4.   čeľaď: Makovité (Papaveraceae)

Čeľaď: Magnóliovité

Do čeľade magnóliovitých (Magnoliaceae) patria najstarší zástupcovia triedy dvojklíčnolistových. Väčšina druhov sa vyskytuje vo východnej a juhovýchodnej Ázii, relatívne málo druhov sa vyskytuje na americkom kontinente. Magnóliovité sú opadavé i vždyzelené stromy a kry. Majú výrazné veľké kvety s kvetnými časťami usporiadaných do špirály (primitívny znak, väčšina rastlín má kvetné časti v kruhu). Šľachtením vznikli rôzne sfarbené okrasné odrody.

Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je vždyzelený strom dosahujúci výšku 25 m. Listy má elipsovité až vajcovité alebo kopijovité, dlhé do 25 cm, široké 10 cm, tuhé a kožovité, na hornej strane lesklé, tmavozelené a hladké, na spodnej strane svetlejšie alebo pokryté hrdzavými chĺpkami. Kvety sú pohárikovité, široké do 30 cm, krémovobiele. Plodom je vajcovité červené plodstvo, dlhé do 10 cm. Tento druh sa vyskytuje na brehoch riek a vlhkých miestach juhovýchodu USA.

Čeľaď: Leknovité

Čeľaď leknovité (Nymphaeaceae) je významná z fylogenetického hľadiska, lebo sa z nej vyvinula trieda jednoklíčnolistových. Typickým zástupcom, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je lekno biele (Nymphaea alba). Kvety aj listy lekna plávajú na hladine, stopkami sú však pripútané k podzemku ukrytému v bahne na dne. Kvet lekna je obojpohlavný. Kvitne od júla do septembra. Plodom je nafúknutá tobolka podobný makovici, výborne prispôsobená na rozširovanie semien vodou. Lekno biele rastie na stojatých a mierne tečúcich vodách.

Čeľaď: Iskerníkovité

Do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae) patria rastliny s jednoduchými kvetmi. Ich mliečnice obsahujú alkaloidy. Väčšina druhov je jedovatých, niektoré sa používajú na prípravu liečiv. Iskerníkovité rastú prevažne v chladnom podnebí.

Na lúkach sa koncom jari nachádza iskerník prudký (Ranunculus acer). Kvety má žlté. Dobytok sa mu na pastve vyhýba, pretože podobne ako ostatné iskerníkovité aj iskerník prudký obsahuje jedovatý ranunkulín. Sušením sa jeho jedovatosť znižuje.

Veternica hájna (Anemone nemorosa) má v zemi rovný, plazivý podzemok. Stonka je holá, dlhá 20-30 cm, s tromi listami položenými vyššie na byli. Listy sú dvojito dlaňovito strihané, vyrastajú v praslene. Veternica hájna máva spravidla len jeden pomerne veľký biely kvet. Kvitne od marca do konca mája. Plodom je drsno chlpatá nažka. U nás je tento druh pomerne hojne rozšírený hlavne v listnatých lesoch.

Blyskáč jarný (Ficaria verna) je trváca bylina s koreňovými hľuzami. Má jednu alebo viac, do 30 cm dlhých jednoduchých alebo rozkonárených býľ. Listy sú srdcovito vajcovitého tvaru, celistvookrajové, nepravidelne vrúbkované až zúbkaté. Kvety sú zlatožlté, veľké asi 2-3 cm, usporiadané po jednom na vyšších stopkách. Kvitne od marca do mája. Plodom sú nažky. Blyskáč jarný je u nás rozšírený na celom území. Vyhovujú mu vlhké a tienisté miesta.

Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je trváca bylina s veľkými jasnožltými kvetmi. Rastie roztratene na vápencových slnečných stráňach a svahoch južného Slovenska. Je zákonom chránený.

Prilbica modrá (Aconitum napellus) je trváca, až 1,5 m vysoká, silná bylina s hľuzovitým koreňom. Listy sú dlaňovito 3-5-7-dielne. Kvety sú veľké, fialové, horný kališný lístok je vyklenutý do prilby s krátkym zobáčikom. Kvitne od júla do septembra. Plodom je lysý mechúrik. Prilbica modrá sa vyskytuje predovšetkým na vlhkejších miestach v horskom pásme našich väčších horských skupín. Možno ju veľmi dobre pestovať v záhradách.

Čeľaď: Makovité

Čeľaď makovité (Papaveraceae) je obzvlášť bohatá na mliečnice. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná bylina s priamou valcovitou, 30-150 cm vysokou stonkou. Listy sú jednoduché až perovito dielne. Kvety sú bledofialové až ružové, príp. i červené. Kvitne od júna do júla. Plodom je mnohosemenná tobolka (makovica). Narezávaním nezrelých toboliek sa získava surové ópium, ktoré obsahuje mnohé alkaloidy (morfín, kodeín, papaverín). Mak vlčí (Papaver rhoeas) rastie u nás ako poľná burina. Kvety sú červené. Obsahuje podstatne menej alkaloidov ako mak siaty.

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca, 50 cm vysoká bylina s priamou, okrúhlou, chĺpkatou stonkou. Listy sú nepárno perovité, spodné väčšie ako vrchné. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v riedkom nepravom okolíku, jasnožltej farby. Kvitne od mája do septembra. Plodom je 5 cm dlhá šešuľovitá tobolka. Lastovičník väčší je rozšírený takmer po celej Európe, má malé ekologické nároky. Je jedovatý!

Podtrieda: Hamamelové

V podtriede hamamelových (Hamamelidae) prevažujú dreviny. Majú jednoduché kvetné časti a sú vetroopelivé. Kvetmi sú jahňady alebo hlávky a plodmi sú nažky.

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

2.   podtrieda: Hamamelové (Hamamelidae)

1.   čeľaď: Pŕhľavovité (Urticaceae)

2.   čeľaď: Konopovité (Cannabaceae)

3.   čeľaď: Bukovité (Fagaceae)

4.   čeľaď: Orechovité (Juglandaceae)

5.   čeľaď: Brezovité (Betulaceae)

Čeľaď: Pŕhľavovité

Zástupcom čeľade pŕhľavovitých (Urticaceae) je pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Je to trváca bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom. Má 30-100 cm vysokú, zväčša jednoduchú stonku s protistojnými, stopkatými, podlhovastými, končistými listami so zúbkatým okrajom a malé zelené kvety v dlhých metlinách. Plodmi sú nážky. Na stonke i na listoch sú jedovaté pálivé chĺpky, ktoré obsahujú acetylcholín a histamín. Pŕhľava rastie hojne pri plotoch, na rumoviskách, medzi krovím a na voľnej pôde.

Poznámka
Pomenovanie žihľava a žihľavovité je nespisovné!

Čeľaď: Konopovité

Z čeľade konopovitých (Cannabaceae) je známa predovšetkým konopa siata (Cannabis sativa), ľudovo konope. Je to jednoročná alebo dvojročná rastlina. Koreň je vzhľadom na nadzemnú časť pomerne slabo vyvinutý. Stonka dosahuje výšku 0,3 až 6 m, je priama, holá alebo chlpatá, väčšinou 4-6-hranná, vetvená. Listy sú dlhé zúbkaté, pri báze stonky sú protistojné, vyššie striedavé, na okrajoch pílkovité, dlho zašpicatené. Na vrchnej strane sú tmavé až šedozelené. Konopa je dvojdomá rastlina. Samčie rastliny sú menšie, štíhlejšie, majú svetlejšie listy a dozrievajú o 4-6 týždňov skôr ako rastliny samičie. Plodmi sú nažky. Konopa siata bola v minulosti dôležitá textilná plodina, v súčasnosti sa skôr využívajú jej narkotické účinky, ktoré spôsobuje viacero látok, súhrnne pomenovaných kanabinoidy (hlavne THC).

Zaujímavosť
Najviac THC má odroda Cannabis sativa var. indica (syn. Cannabis indica). Droga z konopy indickej sa vyskytuje v dvoch základných formách, marihuana a hašiš. V prvom prípade sa jedná o časti samičej rastliny, predovšetkým okvetie (1-12% THC), v druhom o vlastnú miazgu s účinnými látkami okolo 40%. Marihuana sa najčastejšie fajčí. Pri akútnej intoxikácii dochádza k poruche pozornosti, zníženiu postrehu, zhoršeniu zrakového vnímania a poruche motorickej koordinácie. Objavuje sa pocit eufórie, ktorý môže byť naopak vystriedaný pocitom strachu. Dlhodobé fajčenie vedie k poruchám krátkodobej pamäti, citovému ochabnutiu, ľahostajnosti, príp. psychickej závislosti (fyzickej nie).

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je trváca bylina s rozkonáreným plazivým podzemkom. Byle dorastajú do výšky 3-6 m, pokrývajú ich drsné háčikovité chĺpky. Listy sú stopkaté, protistojné i striedavé, dlanito 3-5-laločnaté, so srdcovitou bázou a pílkovitým okrajom. Horné listy sú obyčajne bez lalokov. Samčie kvety sú uložené v strapchoch, samičie tvoria vajcovitú šišku s bledozelenými šupinami. Doba kviknutia je od mája do júla. Chmeľ je u nás pomerne hojný, rastie v lužných lesoch a na brehoch riek a potokov. Je to nitrofilný druh. Je dôležitou technickou plodinou, používa sa ako prísada do piva a dodáva mu horkastú chuť. Pestuje sa v chmeľniciach.

Čeľaď: Bukovité

Do čeľade bukovitých (Fagaceae) patrí niekoľko veľmi známych opadavých i vždyzelených stromov vrátane gaštanov (Castanea), bukov (Fagus) a dubov (Quercus). Sú rozšírené od severného mierneho pásma až po časť južnej pologule. Listy sú jednoduché, laločnaté alebo zúbkaté. Malé samčie alebo samičie kvety sú často v oddelených jahňadách, na tom istom jedincovi. Plodom je obyčajne nažka obklopená čiaškou alebo uzavretá v nej.

Buk lesný (Fagus sylvatica) dosahuje výšku 40 m. Listy sú vajcovité, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, zakončené krátkym hrotom, s vlnitým okrajom, celistvookrajové alebo s malými zúbkami, na hornej strane lesklé, zmavozelené, na spodnej svetlejšie, v jeseni žltnú, sú opadavé. Kvety sú malé, samčie sú žlté, samičie zelené, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je štetinkatá čiaška, dlhá do 2,5 cm, obsahuje jednu až tri, jedlé nažky - bukvice. Buk lesný tvorí lesy, najmä na vápencoch. U nás sa vyskytuje v pásme od 600 do 1200 m n.m. Drevo buka je rovnomerne rastené, pevné a ťažké, využíva sa v stavebníctve, je vysoko výhrevné.

Dub letný (Quercus robur) dorastá do výšky 35 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, s troma až šiestimi lalokmi na každej strane, na hornej strane zmavozelené, na spodnej modrozelené, opadavé. Samčie kvety tvoria žltozelené, ovisnuté jahňady, samičie sú nenápadné, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je žaluď, dlhý do 4 cm, tretina uzavretá v čiaške. U nás tvorí lesy do 600 m n.m. Dub sa dožíva vysokého veku - 400-500 rokov, známe sú údaje i o 1500-ročných duboch. Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, vhodné prevažne na výrobu nábytku.

Gaštan jedlý (Castanea sativa) dosahuje výšku 30 m. Listy sú podlhovasté, dlhé do 20 cm, široké 7,5 cm, pri báze obyčajne zaoblené alebo srdcovité, na vrchole hrotité, zúbkaté, na hornej strane lesklé, tmavozelené, na spodnej strane svetlejšie, opadavé. Samčie i samičie kvety sú malé, krémovožlté, v jahňadách dlhých do 25 cm. Plodom je ostnatá tobolka s priemerom 6 cm, obsahuje jednu až tri jedlé, lesklé, červenohnedé nažky - gaštany. Gaštan jedlý má svoj pôvod v lesoch Severnej Afriky, juhozápadnej Ázie a južnej Európy.

Poznámka
Netreba si mýliť pravé gaštany s pagaštanmi! Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má dlaňovito zložené listy, na dlhých stopkách, s piatimi až siedmimi obrátene vajcovitými, ostro zúbkatými lístkami bez stopiek, dlhými do 30 cm, tmavozelenými, v jeseni obyčajne žltými. Borka je červenohnedá alebo sivá, šupinatá. Zrelé kvety sú biele s červenými škvrnami, s piatimi korunnými lupienkami, v nápadne veľkých (do 30 cm) kužeľovitých metlinách. Plod je okrúhly, ostnatý, zelený, až s tromi lesklými hnedými semenami. Pagaštan patrí na rozdiel od gaštanu do úplne inej čeľade - pagaštanovité (Aesculaceae, Hippocastanaceae), podtrieda ružové (Rosideae).

Čeľaď: Orechovité

Väčšinu čeľade orechovitých (Juglandaceae) tvoria opadavé stromy. Listy sú obyčajne striedavé a perovito zložené. Malé kvety sú bezobalové a usporiadané v jahňadách, samčie i samičie sú na tom istom jedincovi. Plodom je buď veľká, alebo malá a okrídlená kôstkovica.

Orech čierny (Juglans nigra) dosahuje výšku 30 m. Listy sú perovito zložené, s 11 až 17 štíhlejšími, ostro zúbkatými lístkami zúženými do hrotu, dlhými do 12 cm, na hornej strane lesklé, tmavozelené, najmä na spodnej strane chĺpkaté, voňavé, opadavé. Samčie i samičie kvety sú malé, jahňady žltozelené, dlhé do 10 cm, ovisnuté, samičie jahňady krátke, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je okrúhly, jedlý hnedý orech, uzavretý v zelenom obale, dlhý do 5 cm, plody vyrastajú samostatne alebo v pároch. Orech čierny pochádza zo Severnej Ameriky, dnes ho pestujú v celej južnej a strednej Európe. Okrem orechov poskytuje aj hodnotné drevo.

Podtrieda: Klinčekové

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

3.   podtrieda: Klinčekové (Caryophyllidae)

1.   čeľaď: Klinčekovité (Caryophyllaceae)

2.   čeľaď: Mrlíkovité (Chenopodiaceae)

3.   čeľaď: Stavikrvovité (Polygonaceae)

Čeľaď: Klinčekovité

Do čeľade klinčekovitých (Caryophyllaceae) patrí silenka hájna (Silene nemoralis). Je to trváca bylina s plazivým, rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá listová ružica a priame, zväčša nerozkonárené, 30-100 cm vysoké byle, dole chlpaté, hore žľaznaté. Listy sú podlhovisto kopijovité. Kvety tvoria strapcovité súkvetie, korunné lupienky sú biele až ružové. Doba kvitnutia je v mesiacoch máj, jún. Plodom je vajcovitá tobolka. Silenka hájna je rozšírená v strednej a južnej Európe. U nás sa vyskytuje hlavne na nížinách vo svetlých listnatých lesoch.

Poznámka
Pre pomenovanie čeľade klinčekovitých (Caryophyllaceae) sa používajú aj staršie synonymáDianthaceae (podľa rodu Dianthus - klinček) a Silenaceae (= silenkovité - podľa rodu Silene - silenka). Všetky tieto termíny ale označujú tú istú skupinu rastlín, pričom najviac sa v súčasnosti používa Caryophyllaceae.

Čeľaď: Mrlíkovité

Čeľaď mrlíkovité (Chenopodiaceae) je hospodársky významná, pretože sem zaraďujeme repu obyčajnú (Beta vulgaris). Divorastúca materská rastlina kultúrnej repy je slanomilná rastlina, ktorá rastie pri brehoch Atlantického oceánu. Má tenký kolovitý koreň, ktorý je síce sladký, ale obsahuje iba 5% cukru. Keď si človek túto vlastnosť všimol, začal robiť všetko preto, aby ju zveľadil. Hmotnosť buľvy sa od tých čias poriadne zväčšila, no hlavne sa v nej zvyšoval obsah cukru (18%).

Poľnohospodári a záhradníci často pestujú aj iné typy repy ako cukrovú. Hodnotným krmivom pre dobytok je repa kŕmna (Beta vulgaris provar. crassa). Má žltú, bielu, ale aj červenkastú dužinu. Niekedy sa skrmuje aj repa cukrová (Beta vulgaris provar.altissima). Výborný šalát sa robí z cvikly (Beta vulgaris provar. conditiva). Šťava z cvikly podporuje tvorbu červených krviniek i celkové posilnenie organizmu.

Do tejto čeľade zaraďujeme aj špenát siaty (Spinacia oleracea). Je to jednoročná až dvojročná bylina, u nás sa pestuje ako zelenina.

Čeľaď: Stavikrvovité

Čeľaď stavikrvovité (Polygonaceae) zastupuje rebarbora dlanitá (Rheum palmatum). Je to trváca bylina s mohutným hľuzovitým podzemkom. Má šťavnaté rozložité hrubostopkaté, dľanovito delené listy a 2-3 m vysokú dutú, červenohnedo pruhovanú stonku so strapcami drobných belavých alebo červených kvetov. Kvitne od júla do augusta. Plody sú veľké trojkrídlaté nažky.

Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare) je jednoročná bylina s vláknitým koreňom. Má 10-50 cm dlhú poliehavú alevo vystúpavú, článkovanú, lúčovito rozloženú stonku, porastenú listami so suchoblanitými bodkami. Kvety sú malé, belavé alebo ružovkasté. Kvitne od júna do októbra. Plody sú nažky.

Podtrieda: Diléniové

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

4.   podtrieda: Diléniové (Dilleniidae)

1.   čeľaď: Čajovníkovité (Theaceae)

2.   čeľaď: Fialkovité (Violaceae)

3.   čeľaď: Kapustovité (Brassicaceae)

4.   čeľaď: Prvosienkovité (Primulaceae)

5.   čeľaď: Lipovité (Tiliaceae)

6.   čeľaď: Bavlníkovité (Bombacaceae)

7.   čeľaď: Mliečnikovité (Euphorbiaceae)

Čeľaď: Čajovníkovité

Čajovníkovité (Theaceae) sú opadavé stromy a kry. Rastú predovšetkým v tropických oblastiach, najmä v Ázii a v Amerike, ale aj v miernom pásme východnej Ázie a v juhovýchodnej časti USA. Listy sú jednoduché a obyčajne striedavé. Kvety sú typicky veľké a nápadné, s piatimi korunnými lupienkami. Plodom je najčastejšie tobolka.

Čeľaď: Fialkovité

Z čeľade fialkovitých (Violaceae) sú známe predovšetkým dva druhy: fialka biela a fialka voňavá. Fialka biela (Viola alba) je trváca, 5-15 cm vysoká rastlina s tenkým, dlhým podzemkom. Listy majú 2-10 cm dlhé chlpaté stopky a veľké, srdcovito trojhranné až okrúhlo vajcovité čepele, na báze silno vykrojené. Kvety sú asi 2 cm dlhé, biele, slabo voňavé, vyrastajú na dlhých stopkách. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je guľovitá a chlpatá tobolka. Fialka biela rastie hlavne vo svetlých, teplých a suchých lesoch. Fialka voňavá (Viola odorata) sa od fialky bielej odlišuje tmavomodrým sfarbením kvetov. Taktiež jej areál výskytu je širší.

Čeľaď: Kapustovité

Čeľaď kapustovité (Brassicaceae) je hospodársky významná. Rastliny tejto čeľade obsahujú idioblasty, ktoré im dodávajú charakteristickú kapustovitú horkastú chuť. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je spravidla dvojročná bylina. U nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina. Najviac sa používa kapusta hlávková (B. oleracea var. capitata), a to forma biela alebo červená. Ďalšie odrody kapusty obyčajnej sú kel hlávkový (B. oleracea var. sabauda), kel ružičkový (B. oleracea var.gemmifera), kaleráb (B. oleracea var. gongyloides), karfiol (B. oleracea var. botrytis). Ako olejniny sa pestujú repka olejka (Brassica napus var. napus) a repica olejnatá (Brassica rapa ssp. sylvestris).

Ako zelenina sa u nás pestuje aj reďkev siata (Raphanus sativus). Známa je biela, polodlhá forma reďkev siata pravá (R. sativus ssp. sativus) a guľatá reďkev siata čierna (R. sativus ssp. niger).

Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trváca bylina, ktorá sa taktiež pestuje ako zelenina.

Do tejto čeľade patria aj mnohé buriny. Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) je jednoročná alebo aj dvojročná bylina s vretenovitým koreňom a ružicou viac-menej gracovitých prízemných listov, medzi ktorými vyrastá 10-50 cm vysoká chlpatá, zväčša rozkonárená stonka so sediacimi kopijovitými listami a strapce drobných bielych kvetov. Kvitne od marca do októbra. Plody sú trojhranné šešuľky. Kapsička pastierska je ekologicky nenáročná a u nás je hojne rozšírená.

Poznámka
Ľudový názov tejto rastliny, pastierska kapsička, je z hľadiska nomenklatúry nesprávny, lebo rodové meno kapsička sa nachádza za druhovým menom pastierska.

Čeľaď: Prvosienkovité

Prvosienka jarná (Primula veris) z čeľade prvosienkovitých (Primulaceae) je trváca, krátko chlpatá alebo lysá bylina. Vajcovité až podlhovasté listy vyrastajú z podzemku a tvoria prízemnú ružicu. Listová čepeľ je v mladosti na okrajoch zvinutá, zvráskavená, vlnovitá a nerovnako vrúbkovaná, vpredu takmer zaokrúhlená a naspodku zúžená do krídlovitej stopky. Zo stredu ružice vyrastá 10-12 cm vysoký, okrúhly, chĺpkatý stvol zakončený jednoduchým okolíkom kvetov. Kvety sú 1-2 cm veľké, žlté, voňavé. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je podlhovastá, jednopuzdrová tobolka. Prvosienka jarná rastie takmer v celej Európe a Ázii. U nás sa vyskytuje pomerne hojne.

Čeľaď: Lipovité

Lipy sú obľúbenými zástupcami čeľade lipovitých (Tiliaceae), ktorá zahrňa stromy, kry, ale aj byliny. Väčšina druhov rastie v trópoch, ale lipy sa vyskytujú v miernom pásme severnej pologule. Listy lipovitých sú striedavé a niekedy laločnaté, obyčajne s trblietavými chĺpkami. Voňavé kvety sú malé. Plod býva rôzny, môže to byť drevnatá suchá tobolka i bobuľa.

U nás rastú predovšetkým dva druhy: lipa malolistá a lipa veľkolistá, prípadne lipa obyčajná (Tilia x europaea), čo je vlastne kríženec týchto dvoch druhov. Lipa malolistá (Tilia cordata) je opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú okrúhle, dlhé a široké do 7,5 cm, pri báze srdcovité, zúžené do hrotu, zúbkaté, na hornej strane lesklé, zelené, na spodnej strane modrozelené. Kvety majú priemer 2 cm, sú svetložlté, voňavé, v súkvetiach až do desať. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, s priemerom asi 6 mm. Lipa malolistá má svoj pôvod v Európe a Západnej Ázii.

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je taktiež opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú o niečo väčšie ako u lipy malolistej - 12 cm, a majú ponorenú žilnatinu. Kvety sú široké 2 cm, svetložlté, voňavé, vyrastajú v súkvetiach. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, dlhý asi 1,2 cm, s piatimi rebrami.

Čeľaď: Bavlníkovité

Bavlníkovité (Bombacaceae) poskytujú cennú hospodársku surovinu - prírodnú bavlnu. Bavlník (Gossypium) pochádza z Ázie a zo Strednej Ameriky. Veľké kvety sú žltkasté alebo biele. Po odkvitnutí sa vytvorí tobolka, ktorá puká a uvoľňuje chumáč žltkastej alebo bielej bavlny so semenami. Z vláken oddelených od semien sa pradie priadza a z nej sa tkajú alebo pretú rôzne textílie. Dnes sa bavlna často kombinuje s umelými vláknami, čím sa stáva menej krčivou. Olejnaté semená zasa poskytujú pokrmový a technický bavlníkový olej.

Čeľaď: Mliečnikovité

Čeľaď mliečnikovité (Euphorbiaceae) zastupuje maniok jedlý (Manihot utilissima). Je to ker, pôvodom z Brazílie. Poskytuje koreňové hľuzy dlhé až 60 cm a vážiace 10 kg. Sú základnou škrobovou potravinou obyvateľstva v Afrike a v Južnej Amerike. Z pomletých a vysušených hľúz sa získava múka používaná na pečenie chleba.

Poznámka
Starší slovenský názov tejto čeľade je prýštecovité.

Podtrieda: Ružové

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

5.   podtrieda: Ružové (Rosidae)

1.   čeľaď: Ružovité (Rosaceae)

2.   čeľaď: Bôbovité (Fabaceae)

3.   čeľaď: Zelerovité (Apiaceae)

Čeľaď: Ružovité

Ružovité (Rosaceae) je druhovo rozsiahla čeľaď, ktorú tvorí veľmi dôležitá skupina opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Listy ružovitých sú obyčajne striedavé a premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené. Kvety sú zvyčajne 5-lupienkovité. Plody sú rôzne - mechúriky, nažky, kôstkovice alebo malvice.

Ako okrasný druh sa pestuje ruža šípová (Rosa canina). Je to ker dosahujúci výšku až 3 m, s hojnými, každoročne vyrastajúcimi prútnatými konármi, na ktorých sú ostré nadol zahnuté tŕne, vajcovité, ostro pílovité listy a bledoružové, niekedy aj biele kvety. Plody sú vajcovité, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené šípky s tvrdými nažkami. Ruža šípová kvitne od júna do júla. Rastie hojne v hájoch i na stráňach, medzi krovím, pri cestách a plotoch.

Nátržník husí (Potentilla anserina) je trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. V uzloch plazivých zakoreňujúcich sa stoniek vyrastajú ružice nepárno perovito zložených, naspodku hodvábne bielo plstnatých listov a dlhostopkaté žlté kvety. Kvitne od mája do augusta. Rastie hojne pri cestách a potokoch.

Chutné ovocie nám dáva jahoda obyčajná (Fragaria vesca). Je to trváca bylina s rozkonáreným podzemkom. Z prízemnej ružice listov vyrastajú zakoreňujúce výhonky a priame, v hornej polovici chubodne rozkonárené, chlpaté kvetonosné byle. Listy sú dlhostopkaté, trojpočetné, so zúbkovaným okrajom. Súkvetím je okolíkovitý vrcholík, kvety sú biele. Doba kvitnutia od apríla až júna, niekedy zakvitne aj na jeseň. Plodom sú nažky vnorené do červeného dužinatého plodu. Jahoda je jednou z najobľúbenejších lesných plodín. V množstve kultivarov je u nás známa a pestovaná už od 18. storočia.

Do tejto čeľade patria aj druhy ostružina černicová a ostružina malinová. Ostružina černicová (Rubus fruticosus) je ker až vysoký 150 cm vysoký, pichľavý, s oblúkovitými, na konci plazivými, niekedy aj zakoreňujúcimi sa výhonkami, ktoré postupne drevnatejú. Má pestro žilkované listy, strapce bielych, niekedy aj ružovkastých kvetov a kôstkovicovité plodstvá, čierna černice. Kvitne od júna do júla. Rastie v lesoch, medzi krovím, aj pri plotoch a pod.

Ostružina malinová (Rubus idaeus) je takisto ker, s rovnovážne sa plaziacimi koreňmi, z ktorých vyrastajú priame, prútovité, oinovatené jalové výhonky, ktoré sú lysé alebo jemne chlpaté, na spodku jemne ostnité. Tieto výhonky v nasledujúcom roku zdrevnatejú. Listy sú nepárno perovito zložené, 3-7-početné. Lístky majú vajcovitý tvar, sú nepravidelne ostro pílkovité, na rube bielo plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, biele. Kvitne v máji až v júli. Plodom je červená malina, stavbou veľmi podobná černici, rozdiel je v tom, že plod nie je pevne prirastený k lôžku.

Ovocné stromy

Jabloň domáca (Malus domestica) dorastá do výšky 10 m. Listy sú vajcovité až široko elipsovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, zúbkaté, žltkastozelené, neskôr na hornej strane tmavozelené, obyčajne chĺpkaté, najmä na spodnej strane. Kvety majú priemer do 5 cm, sú biele s ružovým nádychom, vyrastajú v chocholíkoch. Plod je veľmi premenlivý, okrúhly, sladký alebo kyslý, jedlý, s priemerom do 10 cm i viac, zelený až žltý s premenlivou červenou kresbou, až úplne červený.

Hruška obyčajná (Pyrus communis) dosahuje výšku 15 m. Listy sú vajcovité až elipsovité, dlhé do 10 cm, široké 5 cm, pri báze zaoblené až srdcovité, na vrchole zúžené do hrotu, zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer do 4 cm, sú biele, vyrastajú v súkvetiach. Plod je okrúhly až hruškovitý, dužinatý, sladký, jedlý, zelenkastý až červenohnedý alebo žltý, niekedy s červeným nádychom, dlhý do 10 cm.

Slivka domáca (Prunus domestica) dosahuje výšku 10 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 7,5 cm, široké 5 cm, s krátkym hrotom, tupo zúbkaté, na hornej strane matné, tmavozelené, na spodnej plstnaté, obyčajne na bezostnatých výhonkoch. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú biele, vyrastajú jednotlivo alebo v súkvetiach. Plod je okrúhly až vajcovitý, dužinatý, chuť ostrá až sladká, jedlý, žltý, červený alebo fialový, dlhý do 7,5 cm, s hladkou šupkou, obsahuje jednu sploštenú kôstku s bielym semenom.

Slivka trnková (Prunus spinosa) je ker vysoký 1-3 m, hustý, so stŕňovatenými bočnými konármi, drobnými obrátenovajcovitými listami a bielymi voňavými kvetmi, ktoré sa rozkvitajú skôr ako sa rozvinú listy. Plody sú guľaté, modročierne oinovatené kôstkovice, kyslej chuti. Trnka rastie na slnečných krovinatých stráňach a rúbaniskách, pri cestách a na skalnatých miestach.

Čerešňa vtáčia (Prunus avium) dosahuje výšku 25 m. Listy sú elipsovité až podlhovasté, dlhé do 15 cm, široké 6 cm, zúžené do hrotu, ostro zúbkaté, v mladosti bronzové, neskôr na vrchnej strane matné, tmavozelené. Kvety majú priemer 3 cm, sú biele, vyrastajú v okolíkoch, tesne pred olistením alebo spolu s listami. Plod je okrúhla, trpká alebo sladká jedlá červená kôstkovica s priemerom asi 1 cm. Tento druh je známy pod menom divá čerešňa. Domáce čerešne sú väčšie a sladšie.

Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) dorastá do výšky 10 m. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, obyčajne so zaoblenou bázou, strmo sa zužujú do hrotu, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú svetloružové alebo biele, vyrastajú zvyčajne jednotlivo, skôr než sa vyvinú listy. Plod je okrúhly, dužinatý, jedlý, žltý, niekedy s červeným nádychom, s jednou tvrdou, hladkou kôstkou s jedlým, bielym semenom.

Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) dosahuje výšku 8 m. Listy sú úzko elipsovité až kopijovité, dlhé do 15 cm, široké 4 cm, štíhlym hrotom na vrchole, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety sú široké do 4 cm, svetloružové až tmavoružové alebo červené, niekedy biele, vyrastajú jednotlivo alebo v pároch. Plod je okrúhly, dužinatý, sladký, jedlý, obyčajne oranžovožltý s červenou kresbou, priemer do 7,5 cm, obsahuje zbrázdenú kôstku s hlbokými jamkami a bielym semenom. Plody s hladkou a jemne olejovitou šupkou, známe ako nektarinky, dáva odroda Prunus persica var. nectarina.

Čeľaď: Bôbovité

Kališné lístky kvetov bôbovitých (Fabaceae) sú zrastené, korunné lupienky sú voľné - vrchný - strieška, dva bočné - krídla a dva dolné - člnky, čiastočne zrastené. Na koreňoch majú hľuzy so symbiotickými nitrifikačnými baktériami a obsahujú veľa bielkovín.

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je jednoročná bylina s ovíjavou alebo nízkou kríčkovitou stonkou, u nás pestovaná vo viacerých odrodách, a to tzv. poľná ako strukovina a záhradná ako zelenina.

Hrach siaty (Pisum sativum) sa u nás pestuje ako strukovina. Kvety má biele alebo červené. Plodmi sú chutné struky.

Šošovica kuchynská (Lens culinaris) je jednoročná bylina, pestuje sa ako strukovina.

Sója fazuľová (Glycine max) je tzv. mäso vegetariánov. Je to jednoročná plstnatochlpatá bylina, udomácnená v Kórei, v Číne a v Japonsku. Pestuje sa ako výživná plodina všade, kde sa jej darí, u nás ako olejnina i strukovina. Je medonosná.

Podzemnica olejná (Arachis hypogaea), ľudovo arašidy alebo búrske oriešky, je jednoročná bylina s plazivou stonkou, pôvodom z Južnej Ameriky (Brazília). Má dva druhy kvetov: nerodiace horné a rodiace dolné - po odkvitnutí sa ich stopky predlžujú, ohýbajú nadol a do pôdy vrastené plody (struky) tam dozrievajú.

Do tejto čeľade zaraďujeme aj rody ďatelina (Trifolium) a lucerna (Medicago). Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) je trváca bylina s 15-40 cm vysokou vystupujúcou článkovanou stonkou s trojpočetnými listami a červenými voňavými kvetmi v súkvetí (hlávka). Kvitne od mája do septembra. Plodom je struk. Je medonosná. Rastie na lúkach a lesných svetlinách. U nás sa pestuje ako krmivo. Ďatelina plazivá (Trifolium repens) má biele až svetloružové kvety v súkvetí (hlávka). Jej najčastejším opeľovačom je čmeliak. Niekedy vytvára štvorlístky.

Čeľaď: Zelerovité

Zelerovité (Apiaceae) sú byliny s drobnými kvetmi v súkvetí okolíkov. Plodmi sú dvojnažky. Mnohé druhy majú veľký význam v potravinárstve.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je jednoročná alebo dvojročná bylina. U nás sa pestuje ako koreňová zelenina v rôznych odrodách (najmä tzv. karotka, mrkva s kratším vegetačným obdobím). Čerstvý dužinatý koreň je najbohatším prírodným zdrojom provitamínu A - β-karoténu. Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je dvojročná bylina, u nás sa pestuje pre koreň i vňať ako zelenina. Ako zelenina sa u nás pestujú aj zeler voňavý (Apium graveolens), kôpor voňavý (Anethum graveolens), rasca lúčna (Carum carvi), paštrnák siaty (Pastinaca sativa).

Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je vysoká okolíkatá rastlina s veľkými, perovito zloženými listami, lúčovitými okrajovými kvetmi a plochými visiacimi dvojnažkami. Všade rastie bežne. Je jedovatý!

Poznámka
Staršie pomenovanie čeľade zelerovitých (Apiaceae - podľa rodu Apium - zeler) je mrkvovité (Daucaceae - podľa rodu Daucus - mrkef :-) ).

Podtrieda: Astrové

1.   trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

6.   podtrieda: Astrové (Asteridae)

1.   čeľaď: Ľuľkovité (Solanaceae)

2.   čeľaď: Hluchavkovité (Lamiaceae)

3.   čeľaď: Astrovité (Asteraceae)

Čeľaď: Ľuľkovité

Čeľaď ľuľkovité (Solanaceae) má pre človeka veľký význam. Patria sem mnohé hospodársky významné druhy.

Rajčiak jedlý (Lycopersicum esculentum), ľudovo paradajka. Je to jednoročná, príp. viacročná bylina. U nás sa pestuje v rôznych odrodách. Rozoznávame vysoké, nízke a kríčkovité sorty. Plody sa využívajú čerstvé alebo priemyselne spracované na pretlaky, kečupy, šťavy atď.

Paprika ročná (Capsicum annuum) je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina.

Tabak virgínsky (Nicotiana tabacum) je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách poskytujúcich tabakové listy. Obsahuje najmä prudko jedovatý alkaloid nikotín, ktorý sa veľmi rýchlo vstrebáva (ústami, tráviacim traktom i pokožkou). Povzbudzuje síce centrálnu nervovú sústavu, ale potom nastáva depresia a po vyšších dávkach vznikajú aj kŕče so smrteľnými následkami. Okrem toho zužuje cievy, znižuje vylučovanie moču a má ďalšie nepriaznivé vedľajšie účinky, najmä pri vdychovaní, keď sa z väčšej časti hneď vstrebe do krvi. Tabakový dym okrem nikotínu obsahuje ešte karcinogénne látky, CO a arzén.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), ľudové mená v úsloví, ako sa chudoba kedysi stravovala: v nedeľu zemiaky, v pondelok grule, v utorok krumple, v stredu kartofle, vo štvrtok erdeple, v piatok bandurky, v sobotu švábka. Je to trváca bylina, u nás sa pestuje ako okopanina s množstvom odrôd, ktoré podľa využitia delíme na stolové (potravina), hospodárske (krmivo) a priemyselné (surovina, najmä škrob). Nejedovatou jedlou časťou rastliny sú zrelé hľuzy - zemiaky.

Ľuľkovité sú však predovšetkým jedovaté rastliny. Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) patrí medzi veľmi staré liečivé rastliny. Celá rastlina obsahuje smrteľne jedovaté alkaloidy. Stredoveké ženy používali odvar vňate na rozšírenie zreničiek (bella donna = krásna pani). Ľuľkovec je trváca bylina dorastajúca až do 2 m výšky. Koreň je silný, valcovitý. Byľ je priama, tupo hranatá, rozkonárená najmä v hornej časti, jemne chlpatá. Listy sú celistvookrajové, vajcovité alebo elipsovité, končisté, chlpaté, protistojné. Kvety sú hnedočervené. Kvitne od mája do augusta. Plodom je bobuľa, v zrelosti fialovočierna, šťavnatá. Ľuľkovec zlomocný je rozšírený po celej Európe, rastie hlavne na rúbaniskách.

Podobný obsah alkaloidov má blen čierny (Hyoscyamus niger). Je to jednoročná až dvojročná, lepkavá, chlpatá, silne zapáchajúca bylina, s tupo hranatou, vetvenou stonkou vysokou okolo 75 cm. Sivozelené listy sú vajcovité, charakteristicky vykrajované, dlhé 15-20 cm. Kvety sú špinavožlté. Dvojročný blen kvitne v máji a júni, jednoročný až v júli a auguste. Blen čierny rastie ako burina na živinami bohatých pôdach, najmä na rumoviskách, úhoroch a pustých miestach v nížinách až do podhorí.

Durman obyčajný (Datura stramonium) je jednoročná, prudko jedovatá bylina. Stonka je vysoká 0,5-1 m, priama, chlpatá. Listy sú vajcovité, charakteristicky laločnato zubaté a stopkaté. Ozdobné veľké biele kvety vyrastajú jednotlivo. Plodom je takmer okrúhla tobolka, s priemerom 3-7 cm, na povrchu chránená ostrými tŕňmi. Durman obyčajný má svoj pôvod v Amerike, ale udomácnil sa aj v Európe. Vyskytuje sa na podobných miestach ako ľuľkovec a blen. Niektoré druhy durmanu sa pestujú ako okrasné rastliny. Všetky sú však jedovaté.

Čeľaď: Hluchavkovité

Do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae) patrí mnoho významných liečivých rastlín. Hluchavka biela (Lamium alba) je trváca bylina s plazivým podzemkom. Má 20-40 cm vysokú priamu alebo vystúpavú štvorhrannú stonku s protistojnými listami s pílkovitým okrajom a biele pyskaté kvety slabej medovej vône. Plody sú štyri tvrdky. Hluchavka biela rastie zväčša pri cestách, múroch a plotoch.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis) je poloker, 20-50 cm vysoký, zväčša trsnato rozkonárený, s priamymi alebo vystúpavými plstnatými stonkami, na ktorých vyrastajú podlhovastovajcovité sivo plstnaté listy a dvojpyskaté fialové, niekedy ružové alebo aj biele kvety. Kvitne od júna do júla. Plody sú tvrdky. Šalvia je veľmi aromatická a je medonosná. Darí sa jej v suchšej vápnitej pôde. U nás je šľachtená, vo voľnej prírode sa nevyskytuje.

Materina dúška (Thymus serpyllum) je trváca bylina s vretenovitým koreňom, z ktorého vyrastajú 10-30 cm vysoké, poliehavo alebo vystúpavo rozkonárené stonky, často sa zakoreňujúce, s drobným lístkami a tmavo alebo jasne fialovými, niekedy aj bielymi kvetmi. Kvitne od apríla do septembra. Plody sú tvrdky. Materina dúška je medonosná. Rastie na suchých a slnečných miestach, najmä lúkach, stráňach, kopcoch a pod.

Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je vždyzelený poloker, 10-50 cm vysoký, prútnato rozkonárený, so sediacimi čiarkovitými, kožovitými, na líci tmavozelenými, na rube belavo až sivoplstnatými listami a modrofialovými, niekedy aj bielymi dvojpyskatými kvetmi. Kvitne zväčša v máji. Plody sa skladajú zo štyroch tvrdiek. Celá rastlina ostro vonia ako gáfor.

Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je poloker, 20-60 cm vysoký, so sivoplstnatými, neskôr zelenými čiarkovitými listami a modrofialovými voňavými kvetmi. Kvitne od júna do augusta. Plody sú oriešky. Levanduľa je medonosná.

Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je jednoročná kríčkovitá bylina. Má 30-40 cm vysoké štvorhranné krehké stonky s vajcovito-kopijovitými listami, vyššie prechádzajúcmi do listeňov a biele, prípadne žltobiele alebo červené kvety. Kvitne od júna do septembra. Plody sú čiernohnedé tvrdky. Celá rastlina príjemne vonia. Je veľmi medonosná.

Mäta pieporná (Mentha piperita) je trváca bylina s drevnatým podzemkom, z ktorého na všetky strany vyrastajú podzemné výbežky. Má 30-60 cm vysokú štvorhrannú, hnedofialovú stonku s vajcovitokopijovitými listami a bieloružové kvety s modrofialovým nádychom. Kvitne od júla do septembra. Vonia mentolom. Je medonosná.

Čeľaď: Astrovité

Astrovité (Asteraceae) majú typickú stavbu kvetu, čo je vlastne tak trochu zrada. Keď sa pozriete napr. na kvet sedmokrásky, povedali by ste, že v strede to žlté sú tyčinky s piestikmi a okolo sú biele korunné lupienky. V skutočnosti však majú všetky rastliny z čeľade astrovitých súkvetie - úbor. V strede sa nachádzajú kvety rúrkovité, ktoré môžu byť jedno- alebo obojpohlavné, na okraji sa nachádzajú jazykové kvety, ktoré sú vždy jednopohlavné alebo dokonca sterilné. Taktiež pod kvetom to zelené nie je kalich, ale tzv. zákrov, typický pre úborovité súkvetie týchto rastlín.

NOVINKA
Novšie sa z čeľade astrovitých odčlenila tá skupina rastlín, ktorá v súkvetí má len jazykové kvety, ako napr. púpava (Taraxacum) a čakanka (Cichorium). Tie rastliny sa zaradili do novej čeľade čakankovitých (Cichoriaceae).

Hospodársky významným druhom čeľade astrovitých je slnečnica ročná (Helianthus annuus). Je to jednoročná bylina, u nás sa pestuje ako olejnina. Je medonosná. Z čiastočne lúpaných zrelých semien sa lisovaním alebo vo forme výťažku získava čistený slnečnicový olej. Okrem toho je slnečnica významnou potravinárskou surovinou.

Do tejto čeľade patrí aj mnoho liečivých rastlín. Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je jednoročná bylina s vretenovitým koreňom. Má 20-50 cm vysokú rozkonárenú stonku s lopatkovitými listami a veľkými pomarančovožltými kvetnými úbormi. Kvitne od leta do zimy. Plody sú malé, rožku sa podobajúce nažky. Príjemne vonia.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca bylina s vretenovitým dužinatým koreňom, z ktorého vyrastajú ružice podlhovastých, mnohotvárne gracovitých prízemných listov a 10-30 cm vysoké duté stvoly s bohatými úbormi žltých kvetov. Kvitne od apríla do októbra. Plody sú chocholcovité nažky tvoriace dohromady guľu, ktorá sa závanom vetra rozpadá. Rastlina má vo všetkých častiach bielu mliečnu šťavu. U nás rastie vo viacerých odrodách. Púpava rastie ako burina v záhradách, na dvoroch, poliach, lúkach, trávnikoch, pri cestách, chodníkoch, atď.

Rumanček pravý (Chamomilla recutila) je jednoročná bylina s tenkým vretenovitým koreňom. Má 10-50 cm vysokú, rozkonárenú stonku s nitkovito vykrojenými, perovitozloženými listami a úbory s bielymi jazykovitými a žltými rúrkovitými kvetmi. Kvitne od mája do septembra. Plody sú drobné nažky. Príjemne vonia. Rumanček rastie na poliach a rumoviskách, pri cestách a plotoch.

Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je trváca bylina s plazivým alebo výbežkatým šupinatým podzemkom, ktorý má dvojaké púčiky: z jedných zavčasu na jar vyrastajú šupinaté, za kvetu 10-15 cm, za plodu 20-30 cm vysoké stvoly, z druhých po zvädnutí stvolov vyrastajú dlhostopkaté, srdcovitookrúhle kožovité listy, ktoré sú za mladi na obidvoch stranách bledoplstnaté. Jemné chĺpky chránia rastlinu pred zimou a chladnou rosou. Žlté kvetné úbory sa na noc skláňajú k zemi a za studeného alebo daždivého počasia sa vôbec neroztvárajú. Kvitne od marca do mája. Plody sú chocholcom venčené nažky. Podbeľ je veľmi medonosný. Rastie hojne na vlhkej pôde, na poliach, v priekopách a pod.

Myší chvost lekársky (Achilea millefolium) je trváca bylina s plazivým, mnohohlavým podzemkom. Má zväzok podlhovastých prízemných listov, 20-60 cm vysokú priamu husto olistenú stonku, ukončenú úborovými chocholíkmi so špinavobielymi obojpohlavnými kvetmi, ktoré majú na obvode piestikovité lupienky biele, niekedy ružovej alebo červenej farby. U nás rastie v niektorých plemenách a ďalších odrodách, ktoré kvitnú v čase od júna do novembra. Myší chvost rastie hojne na suchých lúkach, lesných poľanách, popri cestách, medziach a pod.

Poznámka
Ak chceme striktne dodržiavať binomickú nomenklatúru aj v prípade slovenského pomenovania tejto rastliny, museli by sme ju nazvať myšochvost lekársky. :-)

Palina pravá (Artemisia absinthium) je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá najprv ružica prízemných listov a neskôr 50-120 cm vysoké trsnato rozkonárené, naspodku drevnatejúce stonky so špicato vykrojenými, perovitozloženými listami a drobnými guľovitými úbormi so žltými kvetmi. Kvitne od júla do septembra. Plody sú nažky. Palina pravá rastie v teplejších oblastiach na skalnatých stráňach, rumoviskách, pri ceste a pod. Prípravky z nej (alkoholické nápoje - absint) vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu, tzv. absintizmus s následkami na centrálnu nervovú sústavu.

Buriny z tejto čeľade zastupuje lopúch plstnatý (Arctium tomentosum). Je to dvojročná bylina s ostro zapáchajúcim vretenovitým, až 30 cm dlhým koreňom, ružicou hrubostopkatých, podlhovastovajcovitých prízemných listov, 50-200 cm vysokou, viacmenej chlpatou stonkou a zväčša červenofialovými kvetnými úbormi, ktoré sa háčikovitými listeňmi zachytávajú na šatách, srsti zvierat a pod. Kvitne od júla do septembra. Plody sú podlhovasté nažky. Lopúch rastie popri cestách a plotoch, riekach, na rumoviskách a pod.

Trieda: Jednoklíčnolistové

Trieda jednoklíčnolistových (Liliopsida) sa vyvinula z leknovitých (Nymphaeaceae). Sú to rastliny ekologicky veľmi plastické a mnohé z nich (obilniny) hospodársky mimoriadne dôležité na celom svete. Patrí sem asi 40 000 druhov, z veľkej väčšiny bylín, ale nájdu sa aj dreviny.

7.   oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)

2.   trieda: Jednoklíčnolistové (Liliopsida)

1.   čeľaď: Ľaliovité (Liliaceae)

2.   čeľaď: Amarylkovité (Amaryllidaceae)

3.   čeľaď: Vstavačovité (Orchidaceae)

4.   čeľaď: Arekovité (Arecaceae)

5.   čeľaď: Lipnicovité (Poaceae)

Čeľaď: Ľaliovité

Ľaliovité (Liliaceae) sú významné cibuľoviny pestované ako zelenina alebo ako okrasné rastliny. Cesnak kuchynský (Allium sativum) je trváca bylina so zloženou cibuľou a s 30-80 cm vysokou, oblou, asi do polovice výšky listnatou stonkou. Listy má ploché, sivastozelené, na vrchnej strane žliabkaté. Okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom; je riedky a nesie obvykle rozmnožovacie cibuľky. Cesnak kvitne asi v júli až septembri. Pestuje sa v záhradách i na roliach.

Cesnak cibuľový, resp. cibuľa kuchynská (Allium cepa) je bylina s veľkou, kužeľovito vretenovitou mnohošupinatou cibuľou a s 30-100 cm vysokou, rúrkovitou, vretenovitou stonkou s jednoduchými sivozelenými listami. Okolík je mnohokvetý a obalený krátkym blanitým tulcom. Medzi kvetmi nie sú rozmnožovacie cibuľky. Cibuľa kvitne v lete a je medonosná. Pestuje sa v záhradách a roliach ako kuchynská zelenina. Ako každá dlho pestovaná rastlina má mnoho sort a foriem.

Podobnými druhmi sú ešte cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum) - pažítka - a cesnak pórový (Allium ameloprasum) - pór.

Ako okrasné druhy sa pestujú ľalie (Lilium), tupilány (Tulipa) a hyacinty (Hyacinthus).

Do tejto čeľade zaraďujeme aj konvalinku voňavú (Convallaria majalis). Je to trváca bylina s tenkým, plazivým, mocne rozkonáreným podzemkom. Z neho vyrastajú dva listy, ktorých dlhé stopky sú celkom obalené do presvitavých, skoro vysychajúcich pošvovitých šupín. Listy sú veľké, sviežozelené, elipsovité alebo elipsovito kopijovité, lysé, tenké, s vystupujúcou žilnatinou. Kvetonosný stvol je priamy, kvetov býva 5-8 v riedkom, jednostrannom strapci. Kvitne v máji až júni. Plody sú červené, okrúhle bobule. Celá rastlina je jedovatá. U nás je veľmi hojná.

Čeľaď: Amarylkovité

Snežienku jarnú (Galanthus nivalis) zaraďujeme do čeľade amarylkovitých (Amaryllidaceae). Je to jedna z prvých jarných rastlín. Z podzemnej guľatej cibule, obalenej troma kožovitými hnedými šupinami vyrastá 8-30 cm vysoká byľ. Na jej prízemnej časti vyrastá biela, suchoblanitá pošva, ktorá obaľuje listy aj byľ. Dva až tri prízemné listy sú sivozelené, oinovatené, čiarkovité, až 10 cm dlhé. V čase kvitnutia (február až apríl, výnimočne máj) sú neúplne vyvinuté, dorastajú až po odkvitnutí. Stvol má obyčajne jeden ovisnutý, nevoňavý alebo len veľmi slabučko rozvoniavajúci biely kvet. Plodom je tobolka. Snežienka je rozšírená po celej strednej a južnej Európe. Snežienke je vzhľadom veľmi podobná bleduľa jarná (Leucojum vernum).

Skoro na jar kvitnú aj narcisy (Narcissus) a šafrany (Crocus). Do tejto čeľade zaraďujeme ešte rody kosatec (Iris) a mečík (Gladiolus).

Čeľaď: Vstavačovité

Čeľaď vstavačovitých (Orchidaceae), už podľa latinského názvu, zastupujú podľa mnohých najkrajšie rastliny vôbec, orchidey. Sú to ale rastliny pomerne vzácne a ťažko sa pestujú, pretože sa u zástupcov tejto čeľade vytvorila úzka endosymbióza (pozri Ríša: Huby) so špecifickými hubami, ktoré musia byť v pôde prítomné, aby rastlina vôbec vyklíčila a mohla sa ďalej rozmnožovať. Hoci tieto rastliny produkujú veľké množstvo semien, len z mizivého množstva vznikne nový jedinec.

Medzi vstavačovité patrí aj črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Je to trváca, do 70 cm vysoká, pritisnuto chlpkatá bylina so silným šupinatým podzemkom. Listy sú obyčajne 3-4, široko elipsovité, riasnaté, končisté, na žilkách a okrajoch brvité, sediace. Byľ je priama, okrúhla, v prízemnej časti šupinatá. Veľké nápadné kvety rastú obyčajne v počte 1-4. Kvitne od mája do júla. Plodom je tobolka. Črievičník je rozšírený skoro po celej Európe, Ázii a Severnej Amerike, je to vlhkomilný druh. U nás je zákonom chránený.

Čeľaď: Arekovité

Do čeľade arekovitých (Arecaceae) patria palmy. Datľovník obyčajný, resp. palma datľová (Phoenix dactylifera), je strom vysoký 30 m. Má perovitozložené listy dlhé 4-5 m, na ktorých dozrievajú sladké a výživné bobule datle. Konzumujú sa čerstvé, sušené, varené, pražené atď. Šťava vylisovaná z čerstvých plodov tvorí datľoví med, ktorý sa spracúva na víno. Z pomletých datlí sa získava múka na pečenie chleba. Listové púčiky sa jedia ako kapusta.

Kokosovník obyčajný, resp. palma kokosová (Cocos nucifera), je strom vysoký 25 m, okrasa trópov a pobrežia južných morí. Poskytuje v plodoch mnohostranný účinok: vnútro je vyplnené sladkou tekutinou (kokosovým mliekom), z bielej vrstvy jadra, tzv. kopry, sa vyrába kokosový olej, z vláken sa pletú koberce, z usušených škrupín sa zhotovujú misky. Zo šťavy kokosovníka sa získava palmový cukor a víno. Mladé listy sa jedia ako zelenina.

Čeľaď: Lipnicovité

Hospodársky najvýznamnejšia je čeľaď lipnicovitých (Poaceae). Patria sem všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Kvety sú trojpočetné, súkvetím je klas a plodom je zrno.

Medzi obilniny zaraďujeme: ovos siaty (Avena sativa), raž siata (Secale cereale), pšenica letná (Triticum aestivum), jačmeň siaty (Hordeum vulgare), kukurica siata (Zea mays).

Častá burina v našich záhradách je pýr psí (Roegneria canina, Agropyron repens). Je to trváca, riedko trsovitá, živozelená, 5-20 cm vysoká tráva s neplazivým podzemkom, steblá sú vzpriamené alebo kolienkato vystúpavé, štíhle, nahé, hladké. Pošvy listov sú nahé, na líci so sivým nádychom, na rube tmavozelené, s krátkym jazýčkom. Nepravý klas je niekedy vyše 20 cm dlhý, štíhly, ovisnutý, na spodku redší. Klásky sú 3-6-kveté. Kvitne v júni až júli. Pýr je rozšírený po celej Európe, Ázii a Severnej Amerike.

Medzi hojne zastúpené lúčne trávy patrí lipnica hájna (Poa nemoralis). Je to trváca, riedko alebo husto trsovitá, 15-100 cm vysoká, živozelená tráva s vonkajšími kvetonosnými výbežkami. Steblá sú krátko vystúpavé až priame, pravidelne listnaté, aj s pošvami hladké. Čepele listov sú čiarkovité, ploché, zriedkavo zložené. Metlina je podlhovastá, voľná, 3-15 cm dlhá. Klásky sú 1-7-kveté. Kvitne v júni až auguste. Lipnica patrí medzi eurázijské druhy.

Kostrava horská (Festuca drymeja) je trváca, riedko trsovitá tráva s dlhými poplazmi. Byľ je vysoká až vyše 1 m, masívna. Čepeľ spodných listov je zakrpatená, čepeľ vyšších listov je až 50 cm dlhá, čiarkovito kopijovitá, žliabkovaná, dlho končistá, na vrchnej strane sivozelená, na spodnej svetlozelená, so zahnutými chlpmi. Metlina je až 30 cm dlhá, rozložená, vrchol má ovisnutý, jej stonky sú drsné. Klásky sú elipsovité, cca 7 mm dlhé, so 4-6 kvetmi. Kvitne od júna do augusta. Kostrava horská je rozšírená v horách strednej a južnej Európy a Malej Ázie.

Smlz trsťovitý (Calamagrostis arundinacea) je trváca, 60-170 cm vysoká, málo trsovitá bylina, s plazivým podzemkom. Steblá sú priame, hladké pod metlinou málo drsné, dosť silné. Listové čepele so 4-10 mm široké, na rube a okrajoch drsné, na líci sivozelené, na rube tmavozelené. Metlina je v obryse kopijovitá, 10-30 cm dlhá. Kvitne od júna do augusta. Eurázijský druh.

Mednička jednokvetá (Melica uniflora) je trváca, 30-60 cm vysoká tráva jasnej až sýtozelenej farby. Tvorí veľké trsy. Z dlhého podzemku vyrastajú odnože, ktoré sa plazia ďaleko pod zemou. Steblá sú tenké, slabé, hladké. Nesú 3-6 listov. Listové čepele sú široké až 5 mm, ploché, na povrchu väčšinou hladké. Listové pošvy sú nahé alebo chĺpkaté. Súkvetie je kláskovitá metlina, pomerne chudobná. Na jej tenkých, priamo odstávajúcich konárikoch sedia 1-3 jednokveté klásky. Kvet je hnedofialovej farby. Kvitne v máji až septembri. Mednička patrí medzi európske druhy.