KMEŇ: MÄKKÝŠE

Telo mäkkýšov (Mollusca) je dvojstranne symetrické alebo nesymetrické, nečlánkované, skladá sa obyčajne z hlavy, vnútornostného vaku (na chrbtovej strane s plášťom) a svalnatej nohy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra). Do plášťovej dutiny ústi análny komplex orgánov: análny otvor, párne exkrečné a pohlavné žľazy.

Cievna sústava je dobre vyvinutá, otvorená. Centrom je srdce s dvoma predsieňami. Krv sa voľne vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď).

Dýchacím ústrojom vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku.

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Hepatopankreas okrem vylučovania tráviacich štiav je aj miestom zhromažďovania zásobných látok. U niektorých skupín sa na chrbtovej strane čreva vytvára záves (typhlosolis), ktorým sa zväčšuje vstrebávacia plocha.

Vylučovacími orgánmi sú nefrídie (metanefrídie) podobnej stravby ako u obrúčkavcov.

Nervová sústava je uzlová (gangliová). Pôvodných 5 párov ganglií (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny "mozog". Nervová sústava mäkkýšov sa považuje za neurohumorálnu, lebo v nej bola dokázaná prítomnosť hormónov. Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité), statocystu, chemoreceptory a hmatadlá.

Mäkkýše sú gonochoristy aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).

Mäkkýše obývajú suchú zem a rôzne typy vôd. Sú bylinožravce i dravce. Mnohé druhy sú hospodársky veľmi významné. Tvoria potravu pre ľudí, pestujú sa pre perly, podľa nich sa stanovuje aj vek geologických vrstiev.

Okolo 120 000 druhov rozdeľujeme na dva podkmene.

Poznámka
Podkmeň prvomäkkýšov (Amphineura) obsahuje asi len 1200 druhov. Sú to primitívne mäkkýše s dlhým, pretiahnutým, ploským telom. Hlavu majú slabo diferencovanú, nemajú oči, hmatadlá a statocysty. Patria sem napr. chitóny (trieda Polyplacophora), ktoré majú primitívnu schránku v podobe 8 škridlicovito usporiadaných doštičiek na chrbtovej strane.

1.   vývojový stupeň: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia)

3.   kmeň: Mäkkýše (Mollusca)

1.   podkmeň: Prvomäkkýše (Amphineura)

2.   podkmeň: Schránkovce (Conchifera)

1.   trieda: Ulitníky (Gastropoda)

2.   trieda: Lastúrniky (Bivalvia, Lamellibranchia)

3.   trieda: Hlavonožce (Cephalopoda)

Trieda: Ulitníky

Ulitníky (Gastropoda) majú zreteľne vyvinuté všetky tri časti tela. Majú špirálovite zatočenú schránku - ulitu (u niektorých skupín schránka redukuje). Noha je svalnatá, modifikovaná často aj na plávanie a vŕtanie. Väčšinou majú dobre vyvinutú radulu. Niektoré dravé druhy vylučujú kys. sírovú na leptanie schránok iných mäkkýšov. Srdce je uložené približne v strede tela. Dýchajú žiabrami alebo pľúcnym vakom. Nervová sústava sa skladá z 5 párov ganglií (mozgové, pedálne - inervujú nohu, pleurálne - inervujú vnútornostný vak, parietálne - inervujú žiabre a chemoreceptory, viscerálne - inervujú vnútorné orgány). Majú statocysty, na hlave oči a 1-2 páry tykadiel. Sú väčšinou oddeleného pohlavia, suchozemské slimáky sú hermafrodity.

K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí slimák záhradný (Helix pomatia). Ulita slimáka je vlastne vonkajšou kostrou zloženou z niekoľkých vrstiev (organická, vápnitá, perleťová). Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina, v ktorej je na spodnej strane struhákovitý jazyk - radula. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom. Vnútorná stena plášťa funguje ako pľúcny vak, kde dochádza k výmene dýchacích plynov. Kratšie tykadlá na hlave sú sídlom hmatu, na dlhších tykadlách sú oči. Slimák je hermafrodit.

Morské ulitníky majú nepriamy vývin cezlarvu veliger (larva trochofórového typu).

U nás sa okrem slimáka vyskytujú vodniaky, kotúľky, vretienky. Ulitu nevytvárajú slizniaky a slizovce.

Vodniak malý (Lymnaea truncatula) je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu, a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny. Je medzihostiteľom motolice pečeňovej (Fasciola hepatica; pozri kmeň ploskavcov). Vyskytuje sa v celej Európe, Severnej Amerike a severnej Ázii.

Vretienka premenlivá (Clausilia dubia) žije v lesoch pri kmeňoch, ale najmä na skalách.

Slizniak pásavý (Limax cinereo-niger) je lesný druh veľký 120-150 mm žijúci pod kôrou a kameňmi. Chrbát môže byť jednofarebný, škvrnitý alebo pásikavý, svetlý alebo tmavý. Je rozšírený v celej Európe okrem nížin. Živí sa najmä hubami a lišajníkmi. Medzi najznámejšie slizovce patrí slizovec hnedý (Arion subfuscus). Je dlhý 50-70 mm, hnedo sfarbený, všežravý. Vyskytuje sa často na hubách.

Trieda: Lastúrniky

Lastúrniky (Bivalvia) sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku (má rovnaké zloženie ako ulita) tvorí dvojdielna lastúra, ktorú držia pokope dva zatváracie svaly (adduktory) a pružný väz (ligament) na chrbtovej strane, ktorý lastúru pri ochabnutí svalov otvára. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok (cardo), ktorý je tvorený do seba zapadajúcimi zubami. Umožňuje pevnejšie uzatvorenie lastúry.

Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú radulu (zakladá sa len embryonálne, potom vymizne), čeľusť, a ani hlava nie je tvarovo odlíšená od nohy. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Dôležitým znakom nervovej sústavy je redukcia 5 párov ganglií na 3 páry (cerebropleurálne - mozog + vnútornostný vak, visceroparietálne - vnútorné orgány + žiabre, pedálne - noha). Zaujímavú majú tráviacu sústavu, ktorá prechádza cez srdce (nevie sa presne, na čo to slúži).

Lastúrniky sú bez výnimky vodné druhy, dýchajú žiabrami. Otvorom v schránke preháňajú vodu cez žiabre, pričom týmto spôsobom filtrujú zároveň aj potravu. Niektoré druhy žijú dravo. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, vývin prebieha cez larvu.

Poznámka
Lastúrniky majú vo svojom vývine špeciálny typ parazitickej larvy - glochídium. Tvarom sa podobá na dospelého jedinca (má základ lastúry), len je oveľa menšia a v prednej časti má zúbky, ktorými sa prichytáva na žiabrach rýb, odkiaľ čerpá kyslík a živiny. Po skončení larválneho vývinu sa glochídium od hostiteľa oddelí, dopadne na dno a ďalej dýcha a vyživuje sa samostatne.

Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko maliarske (Unio pictorum) a škľabka veľká (Anodonta cygnea), z morských druhov sú známe ustrica jedlá (Ostrea edulis) a slávka jedlá (Mytilus edulis), ktorá je obľúbená ako potrava. Perlorodka sladkovodná (Margaritana margaritifera) je známa tým, že ak sa do nej dostane cudzí predmet, napr. zrnko piesku, obalí ho perleťou čím postupne vzniká perla. Morské druhy perlorodiek sa v niektorých prímorských ázijských štátoch na tento účel pestujú v mori.

NOVINKA
Novší latinský názov lastúrnikov je Lamellibranchia, ktorý popisuje usporiadanie žiaber.Bivalvia označuje stavbu schránky - lastúry.

Trieda: Hlavonožce

Hlavonožce (Cephalopoda) sú morské mäkkýše s nápadným vnútornostným vakom. Noha je premenená na svalnaté pohyblivé ramená nachádzajúce sa okolo ústného otvoru. Len jediný dnes žijúci rod (Nautilus) vytvára typickú schránku, zväčša je schránka redukovaná alebo úplne chýba. Pohybujú sa sťahmi plášťovej dutiny. Majú radulu alebo zvláštny zobák. Dýchajú žiabrami. Cievna sústava je u hlavonožcov skoro uzavretá. Nervová sústava je na vysokej úrovni. Majú komorové oko, statocystu, chuťové a čuchové receptory. Sú oddeleného pohlavia, vývin je priamy.

Zaujímavosť
Hlavonožce sú najdokonalejšie bezstavovce! Nervová sústava sa koncentruje do hlavovej časti a dokonca sa okolo nej vytvára chrupkovité puzdro podobné lebke. Hlavonožce majú vyvinuté komorové oko, ktoré sa od stavby komorového oka stavovcov odlišuje len spôsobom zaostrovania (akomodáciou šošovky). Zatiaľčo stavovce zaostrujú svalmi, ktoré menia hrúbku šošovky, hlavonožce zaostrujú tak, že svaly šošovku približujú a vzďaľujú (nemenia jej tvar), ako pri fotoaparátoch.

Hlavonožce žijú hlavne v teplých moriach a niektoré druhy v hlbinách oceánu. Sú dravce, živia sa rybami, ale aj inými morskými živočíchmi. Napádajú dokonca aj veľryby.

Medzi hlavonožce patria napr. sépie (Decapoda) a chobotnice (Octopoda). Osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris) je najznámejších druhom osmonohov. Dosahuje veľkosť 80 cm. Obýva tropické, subtropické i mierne pásmo mora. Žije pri dne a upredňostňuje kamenisté pobrežie. Sfarbením sa dokáže prispôsobiť svojmu okoliu. Pri čeľustiach má jedové žľazy, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka.

Zaujímavosť
Vzhľadom na dobre vyvinutú nervovú sústavu osmonohy majú vysoký intelekt, sú na vyššom stupni ako niektoré stavovce, napr. ryby. Rozoznávajú geometrické obrazce, pri chovoch poznajú chovateľov a ľahko sa učia.

Kalmary (Loligo) sú obyvateľmi voľných vôd oceánu, žijú nielen pri hladine, ale aj vo veľkých hĺbkach. Niektoré hlbokomorské druhy kalmarov dorastajú do obrovských rozmerov, napríklad kalmary čeľade Architeuthidae dosahujú aj vyše 20 m dĺžky, pričom 14 m pripadá na ramená. Najznámejším druhom je kalmar obyčajný (Loligo vulgaris), meria 50 cm. Gordan japonský (Todarodes pacificus) je najlovenejším kalmarom. Z rozmermi 25 cm patrí k menším druhom. Žije v západnej časti Tichého oceánu.

Táto fotogaléria je prázdna.

Táto fotogaléria je prázdna.

Táto fotogaléria je prázdna.