Bunková stena
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bunkov%C3%A1_stena
Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových rias apohlavných buniek rastliny. Je zložená z polysacharidov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj huby, ale dôležitou zložkou bunkovej steny je chitín, zatiaľčo u rastlín je to celulóza.
Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená anorganickými látkami. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú plazmodezmy - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre vodný režim rastliny.
V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä zpektínov. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním mikrofibríl.
Bunková stena veľmi zložitú štruktúru a v rastlinných orgánoch má štruktúrnu a mechanickú úlohu.
Nahrádza skelet živočíšnych organizmov, podmieňuje tvar buniek a zabezpečuje dostatočnú pevnosť rastlinného organizmu.
Bunkové steny rastlín predstavujú kontinuálnu v mnohých prípadoch veľmi heterogénnu fázu rastlinných pletív – apoplast.
Bunkové steny spolu s cytoskeletom majú morfogénnu funkciu pri procese cytokinézy.
Bunky, ktorým bola odstránená bunková stena, nie sú schopné sa deliť.
Vnútorné vrstvy bunkovej steny obsahujú bielkoviny a vyznačujú sa veľkou enzymatickou aktivitou, ktorá je mimoriadne vysoká v periplazmatickom priestore – priestor medzi bunkovou stenou a plazmatickou membránou. Ide o osobitý kompartment, kde prebieha prestavba rozličných chemických látok, ktoré sa do tohto kompartmentu dostali prostredníctvom exocytózy alebo inými mechanizmami.
Bunková stena sa zúčastňuje prenosu iónov z vonkajšieho prostredia do bunky a na ich zaradení do metabolických procesov, reguluje výdaj látok z bunky do vonkajšieho prostredia a spolu s plazmatickou membránou reguluje osmotické pomery v bunke.
Vznik novej bunkovej steny podmieňuje vznik plazmatickej platničky (fragmoplastu) v anafáze mitózy. Prvým príznakom vzniku plazmatickej platničky je zjavenie sa drobných vezikulárnych štruktúr v ekvatoriálnej rovine. Vezikulárne štruktúry sú produktom sacculov Golgiho aparátu.
Po vzájomnom splynutí vezikúl vzniká plazmatická platnička a z ich povrchovej membrány sa diferencuje plazmatická membrána novovznikajúcich dcérskych buniek. Plazmatická platnička v bunkách vyšších rastlín rastie smerom k periférii – centrifugálne až sa spojí so stenou materskej bunky. V bunkách nižších rastlín (riasy, huby) rastie centripetálnym spôsobom. Vezikulárne útvary, z ktorých vzniká plazmatická platnička však nesplývajú po celej dĺžke, ale zostávajú medzi nimi prerušenia, ktoré zabezpečujú spojenie medzi susednými bunkami pomocou plazmatických mostíkov – plazmodeziem.
V priebehu ďalšieho vývinu sa medzi cytoplazmou a plazmatickou platničkou diferencuje ďalšia, oveľa kompaktnejšia vrstva – primárna bunková stena a tým sa plazmatická platnička transformuje na tzv. strednú lamelu.
(Maceráciou – pôsobením roztoku kyselín alebo enzýmu pektinázy možno strednú lamelu odstrániť a bunky oddeliť.) Diferenciáciou primárnej bunkovej steny sa končí etapa delenia buniek. Len po definitívnom utvorení primárnej bunkovej steny sa v jej plastickom matrixe začínajú zjavovať elementárne celulózové fibrily, ktoré jej dodávajú elastickú a mechanickú pevnosť. Fáza predlžovania buniek je spojená s rozťažnosťou a rastom bunkovej steny. Rozťažnosť bunkovej steny je sčasti zapríčinená plastickosťou matrixu a čiastočne včleňovaním nových molekúl stavebných látok medzi utvorené vrstvy. Tento proces rastu bunkovej steny sa označuje ako plošný rast – intususcepcia. Plošný rast sa uskutočňuje buď po celej ploche, alebo len v určitých zónach. Následkom toho vznikajú bunky rôzneho tvaru. Prechodom buniek zo štádia predlžovacieho rastu do štádia diferenciácie sa tvorí sekundárna bunková stena. Hrubnutie bunkovej steny sa začína tvorbou sekundárnej bunkovej steny, t.j. prikladaním nových vrstiev na vytvorené vrstvy – apozícia. Väčšinou je apozícia centripetálna.
Rast primárnej a sekundárnej bunkovej steny je výsledkom produkcie a ukladania základného stavebného materiálu (uloženého vo vezikulách diktyozómov Golgiho aparátu) do týchto stien.
na novovznikajúcich dcérskych buniek. Plazmatická platnička v bunkách vyšších rastlín rastie smerom k periférii – centrifugálne až sa spojí so stenou materskej bunky. V bunkách nižších rastlín (riasy, huby) rastie centripetálnym spôsobom. Vezikulárne útvary, z ktorých vzniká plazmatická platnička však nesplývajú po celej dĺžke, ale zostávajú medzi nimi prerušenia, ktoré zabezpečujú spojenie medzi susednými bunkami pomocou plazmatických mostíkov – plazmodeziem. V priebehu ďalšieho vývinu sa medzi cytoplazmou a plazmatickou platničkou diferencuje ďalšia, oveľa kompaktnejšia vrstva – primárna bunková stena a tým sa plazmatická platnička transformuje na tzv. strednú lamelu. (Maceráciou – pôsobením roztoku kyselín alebo enzýmu pektinázy možno strednú lamelu odstrániť a bunky oddeliť.) Diferenciáciou primárnej bunkovej steny sa končí etapa delenia buniek. Len po definitívnom utvorení primárnej bunkovej steny sa v jej plastickom matrixe začínajú zjavovať elementárne celulózové fibrily, ktoré jej dodávajú elastickú a mechanickú pevnosť. Fáza predlžovania buniek je spojená s rozťažnosťou a rastom bunkovej steny. Rozťažnosť bunkovej steny je sčasti zapríčinená plastickosťou matrixu a čiastočne včleňovaním nových molekúl stavebných látok medzi utvorené vrstvy. Tento proces rastu bunkovej steny sa označuje ako plošný rast – intususcepcia. Plošný rast sa uskutočňuje buď po celej ploche, alebo len v určitých zónach. Následkom toho vznikajú bunky rôzneho tvaru. Prechodom buniek zo štádia predlžovacieho rastu do štádia diferenciácie sa tvorí sekundárna bunková stena. Hrubnutie bunkovej steny sa začína tvorbou sekundárnej bunkovej steny, t.j. prikladaním nových vrstiev na vytvorené vrstvy – apozícia. Väčšinou je apozícia centripetálna.
Rast primárnej a sekundárnej bunkovej steny je výsledkom produkcie a ukladania základného stavebného materiálu (uloženého vo vezikulách diktyozómov Golgiho aparátu) do týchto stien.
