Trieda: DRSNOKOŽCE, chondrichtyes

https://sk.wikipedia.org/wiki/Drsnoko%C5%BEce

Drsnokožce (Chondrichtyes) sú prevažne morské živočíchy s chrupkovitou kostrou. Nazývajú sa aj paryby. Ich koža je pokrytá ostrými plakoidnými šupinami, ktoré majú obdobnú stavbu ako zuby. U drsnokožcov sa už vytvárajú čeľuste, ktoré sa vyvinuli z prvého páru žiabrového oblúku. 5-7 párov žiabrových oblúkov si zachováva pôvodnú funkciu a sú na nich umiestnené žiabre.

Zmeny sa udiali aj na chorde. Tá síce prechádza celým telom, ale okolo nej sa začínajú vytvárať chrupkovité stavce, ktoré sú ešte neúplné.

Ich pohybovým ústrojom sú plutvy. Párové plutvy sú prsné a brušné a nepárové chrbtová a chvostová.

Špeciálnym zmyslovým orgánom drsnokožcov sú Lorenciniho ampuly slúžiace na zisťovanie slabého elektrického poľa, ktoré vysielajú telá iných rýb. Ako filtre na zachytávanie drobnej koristi slúžia žiabrové paličky. Pečeň žralokov je veľká a chutná a vo vode nadľahčuje telo.

Oplodnenie je vnútrotelové a častá je živorodosť. Drsnokožce sú mäsožravé. Do tejto triedy patria žraloky, piliare, raje.

1. podtrieda pásožiabrovce (Elasmobranchii)

  • žralokovidné (žraloky, Selachii, Selachimorpha, Pleurotremata) 
  • rajovidné (Batoidea, Badidoidimorpha, Rajimorpha, Hypotremata, Rajiformes I, Batomorphii) 

2. podtrieda chiméry (Subterbranchialia, Holocephali v najširšom zmysle, Euchondrocephali) 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chim%C3%A9ry_(Subterbranchialia)

 

NADRAD: ŽRALOKY 

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDralokovidn%C3%A9

Žralok modrý (Prionace glauca) patrí medzi druhy, ktorým sa obyčajne hovorí "ľudožrúti". Občas môže napadnúť aj človeka, hoci bežne sa živí rybami a hlavonožcami, napáda však aj morské cicavce (delfíny). Žralok modrý dorastá až do dĺžky 6 m, no zvyčajne má len 3 m. Jeho domovom sú všetky moria tropického, subtropického a mierneho pásma. Pomerne hojný je v Stredozemnom mori. Najčastejšie sa zdržiava tam, kde sú veľké kŕdle rýb, najmä sleďov, makrel a tuniakov. Rybári ho nemajú radi, lebo im prekáža pri love a neraz potrhá siete aby sa dostal ku koristi.

 

NADRAD: RAJE 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Rajovidn%C3%A9

 

Manta (Manta birostris) je najväčšia zo všetkých rají, meria 7 m a váži aj 2 tony. Podobne ako ostatné raje aj ona má zvrchu silne sploštené telo a stuhnutú kostru, takže sa nemôže prehýbať do strán. Na pohyb jej slúžia obrovské prsné plutvy spolu so sploštenými bokmi, ktoré vyzerajú ako krídla. Na rozdiel od väčšiny rají manta obýva otvorené moria. Obyčajne sa zdržiava v blízkosti kŕdľa kôrovcov alebo malých rybiek, ktoré sú jej hlavnou potravou. Pláva so široko roztvorenou papuľou a naberá ňou potravu. Žiabrový kôš jej slúži ako cedidlo. Podobne ako u iných rají žijúcich na otvorenom mori aj manta je živorodá, rodí jedno mláďa.

trieda: drsnokožce

Táto fotogaléria je prázdna.