pdk: Kôrovce (Crustacea)
sk.wikipedia.org/wiki/K%C3%B4rovce
Primárne vodné, len výnimone suchozemské lánkonožce.
Podkmeň sa často označuje aj termínom Branchiata – žiabrovce.)
Kôrovce sú veľmi starobylá skupina článkonožcov .
U kôrovcov pozorujeme výraznú tendenciu k inkrustácii kutikuly CaCO3 – u pôvodných, ale i u
odvodených drobných foriem Perloočky (Cladocera) je obsah CaCO3 veľmi nízky, kým u iných skupín Desaťnožce (Decapoda) je
vysoký a kutikula je tvrdá, kôrovitá (crusta = kôra, škrupina). Významným znakom väčšiny kôrovcov je
kožná vyliačenina chrbtovej časti hlavy, ktorá narastá smerom dozadu a prekrýva väčšiu časť tela v podobe
jednodielneho štítu alebo druhotne dvojdielneho útvaru, ktorý pripomína lastúry. Hlavné telové oddiely
môžu byť rozlične utvárané.
Hlava je u primitívnych kôrovcov oddelená, no väšinou má tendenciu zrastať s jedným, dvoma až všetkými hrudnými somitmi na pereion.
Kôrovce majú zo všetkých skupín lánkonožcov najväší poet hlavových príveskov – tykadlá, tykadielka, hryzadlá a 2 páry maxíl. Primárne sú podľa väšiny teórií všetky konatiny dvojvetvové. Na hlave je okrem premenených konatín 1 pár zložených očí (druhotne môžu zanikať. alebo
zrastať v jedno oko) a vývody maxillárnych alebo antennálnych nefrídií. Na predných lánkoch hrudi,
ktoré zrastajú s hlavou v pereion, môžu by. konatiny premenené na tzv. čeľustné nôžky – maxillipedy
(Maxillopoda, Malacostraca).
Hruď má zo všetkých skupín lánkonožcov najviac somitov Na každom
hrudnom somite je primárne 1 pár dvojvetvových konatín (tieto môžu by. kráavé, plávacie, lupeňovité
alebo rôzne pozmenené), druhotne môže byť časť konatín jednovetvová alebo redukovaná. Končatiny
kôrovcov majú primitívnu stavbu .
Bruško má 7 – 9 somitov, niekedy i viac (Notostraca). Na konci je plutvikovitý prívesok (telson),
vyvinutý niekedy len ako lalôčik (Lepidurus), alebo je úplne redukovaný. Na konci bruška je často
vidlicovitá furka, ktorá zodpovedá cerkusom mnohých vzdušnicovcov. Bruško má často končatiny (najmä na predných somitoch), ktoré však nikdy namajú podobu kráčavých nôh. Niekedy sú lupeňovité (Phyllopoda), alebo sú vyvinuté ako krátke nôžky, ktoré slúžia na nosenie vajíok (Macrura).
Tráviaca sústava sa málo odlišuje od východiskového typu článkonožcov, má hepatopankreas, zložený obyajne z viacerých lalokov. Vylučovacími orgánmi sú antennálne alebo maxillárne nefrídie. Obehová sústava je tiež pôvodného typu, trubicovité srdce je v zadnej časti hrudi, aorta vedie smerom k hlave. Do perikardiálneho sinusu ústi niekoľko párov žiabrových žíl (venae branchiales),
ktoré, i keď sú žily, privádzajú do srdca okysličenú hemolymfu. V hemolymfe kôrovcov je rozpustený hemocyanín, niekedy aj hemoglobín (Cladocera).
Treba poveda., že u drobných kôrovcov dochádza často k analogickému zjednodušeniu až potlačeniu niektorých orgánových sústav, ako u drobných
roztočov. Parazity sú príkladom ďalekosiahlej parazitárnej regresie a špecializácie.
Kôrovce sú takmer vždy gonochoristy, hermafroditické sú len fúzonôžky (Cirripedia). Pohlavné orgány
majú prídavné kopulačné zariadenie – sú to premenené kočatiny prvého bruškového somitu, niekedy
slúžia na pridržovanie samice aj premenené tykadlá 1. páru (niektoré Copepoda a Cladocera). Je zaujímavé,
že kopulané nôžky majú niekedy aj samice. Samce mnohých druhov (najmä Copepoda) vytvárajú
spermatofóry s chitinóznym obalom. Vývin prebieha obyčajne cez sekundárnu larvu – u kôrovcov
prichádzajú do úvahy vlastne dva prípady:
vývin cez nauplius: vyskytuje sa u väšiny nižších kôrovcov (bývalé Entomostraca).
vývin cez zoeu: je charakteristický pre väšinu tzv. vyšších kôrovcov (Malacostraca).
Zoea sa mení na subadultné štádium, ktoré dorastá anamérnou premenou na dospelého kôrovca.
V niektorých prípadoch je larválne štádium úplne potlačené .
Celkove je popísaných vyše 40 000 druhov kôrovcov. Žijú zväša v mori, ale i v sladkých vodách je
to dosť početná skupina. Na súši žijú trvalo len dve skupiny: pomerne známe Oniscoidea a parazitizmom
extrémne pozmenené Pentastomida. U nás žije asi 450 druhov kôrovcov. Moderný systém ich rozde1uje do
šiestich tried. Prvé dve triedy predstavujú veľmi nepočetné, prakticky neznáme skupiny primitívnych,
výlučne morských kôrovcov. Preto sa nimi nebudeme zaoberať..
trieda: žiabronôžky, anostraca
Táto fotogaléria je prázdna.
trieda: lupeňonôžky, phyllopoda
Táto fotogaléria je prázdna.
(tr: ústonožkovce) podtrieda: veslonôžky, copepoda
Táto fotogaléria je prázdna.
(tr: ústonožkovce) podtrieda: kaprovce, branchiura
Táto fotogaléria je prázdna.
(tr: ústonožkovce) podtrieda: lastúrničky, ostracoda
Táto fotogaléria je prázdna.
(tr: ústonožkovce) podtrieda: fúzonôžky, cirripedia
Táto fotogaléria je prázdna.
trieda: rakovce, malacostraca- rad:desaťnožce, decapoda
Táto fotogaléria je prázdna.
trieda: rakovce, malacostraca- rad: rôznoonôžky, amphipoda
Táto fotogaléria je prázdna.
trieda: rakovce, malacostraca- rad:rovnakonôžky, isopoda
Táto fotogaléria je prázdna.