Podkmeň: Klepietkavce
- kmeň: Článkonožce (Arthropoda)
Klepietkavce (Chelicerata) majú hlavu s hruďou zrastenú do hlavohrude. Prvý pár končatín tvorí článkované klepietka (chelicery) a druhý pár tvorí po bokoch úst hmatadlá (pedipalpy). Tykadlá vyvinuté nie sú. Dýchajú žiabrami, pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami.
Trieda: Hrotnáče
Hrotnáče sú starobylé morské živočíchy charakteristické dlhým chvostovitým výbežkom, ktoré sú príbuzné trilobitom. Telo majú rozdelené na hlavohruď a bruško. Chrbtovú stranu ich tela pokrýva pevný chitinózny pancier - carapax. Vývin prebieha cez larvu. Známe sú len 4 recentné druhy, z ktorých najznámejší je hrotnáč americký (Limulus polyphemus). Tento druh žije v Karibskom mori, pričom rozmnožovanie prebieha v pobrežných oblastiach. Dospelé jedince dosahujú dĺžky, aj s chvostom, do 60 cm.
tr: hrotnáče, merostomata
Táto fotogaléria je prázdna.
Trieda: Pavúkovce
Pavúkovce (Arachnida) sú väčšinou suchozemské článkonožce dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami. Rozdeľujú sa do viacerých radov.
- podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)
Rad: Šťúry
Šťúry (Scorpionidea) obývajú zväčša tropické a subtropické krajiny, len zopár druhov trvalo žije v miernom pásme. Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. Hlavnou nebezpečnou zbraňou je však koncový článok chvosta s ostrým bodcom, s ktorým je spojená jedová žľaza. Jed šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus) a jeho príbuzných v Európe nie je pre človeka životu nebezpečný. Samička rodí živé mláďatá, ktoré nosí na chrbte, až kým sa prvýkrát nezvlečú z kože.
rad. šťúry, scorpionidea
Táto fotogaléria je prázdna.
rad: šťúriky, pseudoscorpionidea
Táto fotogaléria je prázdna.
Rad: Kosce
Kosce (Opilionidea) majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Pokožka je pokrytá kutikulou. Dýchajú vzdušnicami. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, živou alebo mŕtvou, najmä drobným hmyzom (roztoče, vošky) a malými mäkkýšmi, ale aj rastlinnou potravou, najmä hnijúcou. Nemajú snovacie bradavice. Majú pre človeka veľký význam, lebo ničia škodcov poľnohospodárskych plodín.
Veľmi hojným druhom je kosec domový (Opilio parietinus). Dosahuje veľkosť 5-8 mm. Aktívny je prevažne v noci.Kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus) je veľký 6-8 mm. Vyskytuje sa najmä v ihličnatých lesoch a je aktívny aj cez deň. Samčekovia kosca rožkatého (Phalangium opilio) majú druhý článok klepietok predĺžený do rožtekovitého výrastku.
rad: kosce, opilionidea
Táto fotogaléria je prázdna.
Rad: Roztoče
Roztoče (Acarina) sú drobné pavúkovce (0,1-10 mm). Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. Medzi roztočmi je veľmi veľa nebezpečných škodcov ľudského zdravia, ktorí priamo parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. Sú medzi nimi aj škodcovia živočíšnych a rastlinných produktov. Rad roztoče má niekoľko podradov, z ktorých najpočetnejšie sú kliešťovce, roztočíky a svrabovce.
Nenacicaná samička kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) dosahuje asi 4 mm. Napáda mnohé cicavce, vtáky aj človeka. Kliešť môže prenášať kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán) alebo lymskú boreliózu.
Kliešťová encefalitída je závažné infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Ochorenie prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je svojimi príznakmi podobná chrípke (bolesti hlavy, únava, horúčky, tráviace ťažkosti). Trvá 1-28 dní. Po bezpríznakovom období (1-20 dní) nastupuje druhá fáza, pri ktorej vírusy spôsobujú zápal mozgových blán. Sprevádzaný je vysokými horúčkami, poruchami vedomia, zmätenosťou a bezvedomím. Pri ľahšom priebehu ochorenia môže pacient po 2-3 týždňoch opustiť nemocnicu, veľmi ťažké prípady môžu končiť až smrťou (1-2%). Príznaky ako depresia, znížená koncentrácie, bolesti hlavy, môžu pretrvávať ešte dlhší čas po vyliečení. Proti kliešťovej encefalitíde sa možno zaočkovať, najlepšie v zimných mesiacoch. Antibiotiká sú voči tomuto ochoreniu neúčinné. Nakazené je asi 2% kliešťov.
Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie vyvolané spirochétou Borellia burgdorferi, ktoré postihuje celkový organizmus. Prejavuje sa najskôr typickou rozsiahlou červenou vyrážkou (erythema migrans). Neskôr sa môžu objaviť únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny. Neliečená borelióza môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému. Boreliózu možno účinne liečiť antibiotikami (doxycyklín, amoxycilín). Borélia sa na Slovensku vyskytuje asi u 10% kliešťov. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hod. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie.
Roztočník včelí (Acarapis woodi) cudzopasí na včelách. Vniká do rozšírených dutín hrudných vzdušníc včiel a vyvoláva chorobu nazývanú akarinóza.
Kožník tukový (Demodex folliculorum) dosahuje dĺžku 0,4 mm. Je to neškodný komenzál človeka. Žije vo vlasových folikuloch a kožných mazových žľazách predovšetkým na čele a na brade. Je veľmi rozšírený, štatistiky uvádzajú, že sú nim napadnutí všetci ľudia.
Svrabovec kožný (Sarcoptes scabiei) je parazit veľkosti 0,4 mm. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, kde ukladajú vajíčka. Larvy potom robia ďalšie chodbičky a spôsobujú tak neznesiteľné svrbenie. Ochorenie sa nazýva svrab (scabies).
Roztoče z rodu Dermatophagoides dosahujú veľkosť 0,2-0,9 mm. Spôsobujú kožné alergie a chronickú bronchiálnu astmu. Voduľa pestrá (Brachypoda versicolor) je roztoč veľkosti 1,5 mm. Veľmi hojný v stojatých a mierne tečúcich vodách.
rad: roztoče, acarina
Táto fotogaléria je prázdna.