Trieda: Vtáky

 

 

Vtáky (Aves) sa koncom druhohôr vyvinuli z plazov. Svedčia o tom nasledujúce znaky:

  • Koža vtákov je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne s vodným vtáctvom.
  • Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná.
  • Plazy aj vtáky majú močopohlavné ústroje - kloaka.
  • Podobný je aj spôsob rozmnožovania a vývin zárodku.

Hlavnými znakmi vtákov sú:

  • pokryv tela tvorí perie
  • schopnosť letu (plavce a bežce ju druhotne stratili)
  • zvukové prejavy
  • rozmnožovanie vajcami
  • starostlivosť o potomstvo

Charakteristickým znakom vtákov je perie, ktoré chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták žije. Rozoznávame niekoľko typov peria:

  • páperie (spodné perie),
  • obrysové perie (na povrchu),
  • kormidlové perie (na chvoste) a
  • letky (na krídlach).

Kosti vtákov sú ľahké a pritom pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Lebka sa spája schrbticou pomocou jedného výbežku. V lopatkovej časti sa nachádzajú krkavčie kosti.

Dolná končatina sa nazýva behák.

Podľa jeho stavby rozoznávame končatiny kráčavé, skákavé, brodivé, plávacie, hrabacie a chytacie.

Svalstvo je prispôsobené lietaniu. Hrebeň prsnej kosti je vysoký a úplne vyplnený mohutným svalstvom. Takisto je vyvinuté aj mohutné stehnové svalstvo.

V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák.

 Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy.Žalúdok sa rozdeľuje na žľaznatý a svalnatý.

Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov. Neexistujú u všetkých druhov vtákov.

Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory. V dôsledku rýchlejšieho metabolizmu (pre potreby lietania) majú vtáky vysoký tep a vyššiu stálu telesnú teplotu ako cicavce (40-41°C).

Spoločné vyústenie tráviacej sústavyvylučovacích a pohlavných žliaz nastáva cez kloaku.

U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci, ktoré sa skladá z tvorivého žĺtka, výživného žĺtka, zárodočného disku a bielka, ktoré obsahuje 97% vody. Na povrchu je jemná blanka a škrupina, v ktorej sú póry, pomocou ktorých jedinec dýcha. Dĺžka vývinu závisí od druhu. U vtákov je častý pohlavný dimorfizmus.

Z hľadiska vyliahnutia poznáme vtáky:

  • kŕmivé (nidikolné), ktoré sa rodia holé a sú odkázané na starostlivosť rodičov (patrí sem väčšina spevavcov),
  • nekŕmivé (nidifúgne), ktoré sú hneď po vyliahnutí schopné pohybu a zháňať si potravu (kurčatá, kačky).

Počas párenia sa vtáky dávajú do dvojíc. Žijú monogamne ale aj polygamne. Niektoré druhy tvoria premyslené hniezda, niektoré si na vzhľade a konštrukcii hniezda nepotrpia, niektoré nestavajú žiadne hniezda.

Podľa zmeny teritória počas roka poznáme vtáky:

  • stále - Vtáky, ktoré sa počas svojho života príliš nevzďaľujú od svojho hniezdiska a potravu si zaobstarávajú iba v najbližšom okolí, sa označujú ako stále (napr. jastrab lesný, sova lesná, tetrov hlucháň, výr skalný, žlna zelená).  Žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam
  • prelietavé - sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto,  (napr. čajka smejivá, krkavec čierny).
  • sťahovavé - v dôsledku zhoršených životných podmienok sú schopné prekonávať niekoľkotisíckilometrové vzdialenosti a vracať sa na pôvodné miesto.
  • http://www.mladyvedec.sk/archiv/archiv-tretieho-cisla/52-vtaky.html

Význam vtákov v prírode je veľký, pretože ničením škodcov udržiavajú biologickú rovnováhu. Niektoré patria medzi poľovné druhy, iné sa zasa chovajú.

 

 

podtrieda: Pravtáky (Saururae)

  1. podtrieda: Pravé vtáky (Ornithurae)
    1. nadrad: Bežce (Ratitae)
    2. nadrad: Plavce (Impennes)
    3. nadrad: Letce (Carinatae)

 

 

nadrad: bežce, rad: pštrosy, rad: kivi

1 | 2 >>

nadrad: letce, rad: veslonožce