Trieda: Cicavce

Cicavce (Mammalia) sa vyvinuli koncom druhohôr z plazov. Sú to vyššie teplokrvné stavovce prispôsobené životu na suchej zemi. Druhotne mohli prejsť do vody. Od plazov ich odlišujú niektoré znaky:

  • stála telesná teplota cicavcov je okolo 36,5°C
  • nervová sústava je dokonalejšia, nastal rozvoj predného mozgu, ktorý sa líši veľkosťou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej činnosti a zdokonalenie zmyslov

  • predný mozog je pokrytý mozgovou kôrou, ktorá je znrázdená (rôzny stupeň gyrifikácie v rôznych taxónoch)
  • hemisféry predného mozgu sú spojené svorovým telesom (corpus calosum)
  • v zadnom mozgu Varolov most (pons varoli)
  • 3 sluchové kostičky (kladivko, strmienok, nákovka) v strednom uchu
  • sluchový receptor je umiestnený v blanitom slimáku

  • vývoj prebieha v maternici, typická je živorodosť a starostlivosť o potomstvo
  • výživa plodu je zabezpečená placentou cez pupočník
  • u samíc sa vyvinuli mliečne žľazy
  • koža pokrytá srsťou http://cs.wikipedia.org/wiki/Srst 
  • http://cs.wikipedia.org/wiki/Chlup_(zoologie)
  • diferenciácia rôznych typov kožných žliaz
  • dvojkĺbové spojenie lebky s chrbticou, stály počet stavcov
  • tvrdé podnebie, oddelenie ústnej a nosnej dutiny
  • zuby uložené v zubných lveolách
  • hlavný dýchací sval je bránica
  • pľúca rozčlemnené na pľúcne alveoly
  •  

Telo je spravidla pokryté srsťou, pričom rozoznávame spodnú jemnú vrstvu - podsrstie a vrchnú vrstvu - srstice. Má výbornú izolačnú schopnosť. Pod srsťou sa nachádza pokožka a vyúsťuje sem množstvo žliaz (napr. pachové žľazy, ktoré slúžia na značkovanie teritória).

Umiestnenie končatín je pod telom, čo umožňuje rýchlejší pohyb ako u plazov. Spojenie lebky s chrbticou je zabezpečené dvoma kostenými výbežkami.

Cicavce majú spravidla stály počet stavcov (7 krčných, 12 hrudných, 4-7 driekových (5 u človeka), 5 krížových (u človeka zrastené do krížovej kosti), okolo 15 chvostových). Rebrá sa rozdeľujú na pravé, ktoré sa upínajú priamo na hrudnú kosť, nepravé, ktoré sa upínajú jedno na druhé, a voľné rebrá, ktoré voľne vybiehajú do hrudnej dutiny.

pozri -odkaz kostra

Základ svalov tvorí svalová bunka, ktorá vytvára svalové vlákno, svalové snopčeky, svalové snopce a svalové hlavy. Sval začína a končí väzivom. Svaly sú výborne prekrvené a inervované. Rozdeľujeme ich na kostrové (priečne pruhované), hladké a kombinované (myokard).

Cicavce majú rôzny počet a tvar zubov podľa potravy, ktorou sa živia. Mäsožravce majú spravidla zvýraznené očné zuby, ktoré tvoria trháky. Do tráviacej sústavy sa vylučujú enzýmy na štiepenie požitej potravy. Stavba a dĺžkatráviacej rúry je taktiež daná typom potravy (bylinožravce majú črevo dlhšie - trávenie celulózy, mäsožravce - krátke črevo - mäso sa trávi rýchlo a pri dlhšom "skladovaní" v tráviacej sústave sa z neho vylučujú škodlivé látky, všežravce - dĺžka tráviacej sústavy je niečo medzi bylinožravcami a mäsožravcami).

Pri dýchaní má podstatný význam bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej.

Zo srdca vybieha ľavý oblúk aorty. (U vtákov je to pravý, u plazov obidva.)

Vylučovanie zabezpečujú pravé obličky uložené po obidvoch stranách chrbtice. Skladajú sa z kôrovej a dreňovej časti. Základnou vylučovacou jednotkou je nefrón tvorený Bowmanovým vačkom, glomerulom, kanálikom 1. stupňa, Henleho kľučkou a kanálikom 2. stupňa. Potom nasledujú zberné kanáliky, močový mechúr, močovody a močová rúra.

Oplodneniu predchádza obdobie párenia (ruje). U väčšiny voľne žijúcich väčších cicavcov nastáva toto obdobie raz ročne. Oplodnenie je vnútorné. Prevláda pohlavný dimorfizmus. Zárodok sa vyvíja v maternici.  Odkaz- maternice cicavcov.   Po jeho vývine nastáva pôrod. U cicavcov je charakteristická starostlivosť o potomstvo.

pozri -odkaz vývin králika, popíš časti obrázka

 

Niektoré jedince sa snažia nepriaznivé životné podmienky (extrémne nízke alebo vysoké teploty, málo potravy) prekonať zimným spánkom - hibernáciou. V takomto stave sa ich metabolizmus znižuje na minimum, pričom ich telesná teplota môže klesnúť na teplotu okolo 4-6°C.

Niektoré cicavce, podobne ako vtáky, sa za potravou sťahujú (migrujú). Platí to hlavne pre stepné a monzúnové oblasti v období sucha.

 

  1. podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1kopysk_divn%C3%BD

http://cs.wikipedia.org/wiki/Je%C5%BEura_australsk%C3%A1

  1. podtrieda: Živorodce (Theria)
    1. nadrad: Vačkovce (Metatheria

http://cs.wikipedia.org/wiki/Va%C4%8Dnatci

http://cs.wikipedia.org/wiki/Koala_medv%C3%ADdkovit%C3%BD

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8E%C3%A1bel_medv%C4%9Bdovit%C3%BD

 

  1. nadrad: Placentovce (Eutheria)
  2. rad: Hmyzožravce (Insectivora)
  3. rad: Netopiere (Chiroptera)
  4. rad: Slabozubce (Edentata)
  5. rad: Hlodavce (Rodentia)
  6. rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)
  7. rad: Mäsožravce (Carnivora)
  8. rad: Plutvonožce (Pinnipedia)
  9. rad: Veľryby (Cetacea)
  10. rad: Sirény (Sirenia)
  11. rad: Chobotnatce (Proboscidae)
  12. rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)
  13. rad: Párnokopytníky (Artiodactyla)
  14. rad: Primáty (Primates)

podtrieda: živorodé, nadrad: vačkovce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: hmyzožravce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: hlodavce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: netopiere

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: mäsožravce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: chobotnatce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: veľryby

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: plutvonožce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: nepárnokopytníky

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: párnokopytníky, podrad: neprežúvavce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: párnokopytníky, podrad: prežúvavce

podtrieda: živorodé, nadrad: placentovce, rad: primáty